Spojenci nestačia? Prieskum ukázal, že mnohí Slováci by uvítali európsku armádu

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

SLOVENSKO / Agentúra AKO zisťovala, ako Slováci vnímajú myšlienku spoločnej európskej armády. V období od 11. do 19. júna sa na prieskume zúčastnilo tisíc respondentov, ktorí odpovedali na otázku, či by podporili vznik jednotných ozbrojených síl Európskej únie. Zvoliť mohli z viacerých ponúkaných možností. Prieskum bol vypracovaný pre spravodajskú televíziu JOJ 24.

Riaditeľ prieskumnej agentúry uvádza, že od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu si Slováci čoraz viac uvedomujú dôležitosť bezpečnostných záruk od spojencov. K príklonu k myšlienke spoločnej európskej armády mohol prispieť aj návrat Donalda Trumpa na svetovú politickú scénu. „Čiastočne počujeme pochybnosti o jednotnosti NATO a spoločných záväzkoch. Možno to Slováci vnímajú tak, že potrebujeme niečo iné, čo by na nás – v úvodzovkách – dávalo pozor,“ vysvetľuje Václav Hřích.

Medzi ktorými voličmi je podpora?

Z prieskumu vyplýva, že myšlienku spoločnej euroarmády najviac podporujú voliči strán Demokrati, Progresívne Slovensko, Sloboda a Solidarita a hnutie Slovensko. Najviac odporcov sa nachádza medzi voličmi Republiky, Smeru, Sme rodina a Slovenskej národnej strany.

Zaujímavé je, že voliči koaličného Hlasu sa v tejto otázke prikláňajú skôr na stranu opozície a vytvorenie spoločnej armády by podporili. „Zdá sa, že aj voliči Hlasu vnímajú potrebu ukotvenia Slovenska na Západe a v Európskej únii,“ dodal Hřích.

Za spoločnú armádu sa vyslovujú častejšie mladí ľudia a vysokoškolsky vzdelaní respondenti, ktorí vyrastali už v prostredí euroatlantických štruktúr.

Prieskum

TV JOJ

Téma už od druhej svetovej vojny

Téma vytvorenia jednotnej európskej armády sa objavuje prakticky od skončenia druhej svetovej vojny. Minulý rok ju napríklad opäť otvoril taliansky minister zahraničných vecí Antonio Tajani: „Ak chceme byť vo svete silou mieru, potrebujeme európsku armádu,“ uviedol.

Ešte pred nástupom Donalda Trumpa však zaznievali hlasy, že vytvárať paralelnú obrannú štruktúru nie je nevyhnutné. „Je to jednoducho o tom, kam a koľko peňazí vieme investovať. Je oveľa efektívnejšie investovať do niečoho, čo už existuje, a to dokončiť, než si niečo nové narysovať a budovať odznova,“ skonštatoval vtedajší veľvyslanec SR pri NATO Peter Bátor.

Skepticky sa k vzniku euroarmády stavia aj bývalý generál Pavel Macko. Podporuje skôr užšiu spoluprácu jednotlivých národných armád. „Najprv by museli byť vyriešené úplne základné otázky – kto by ju financoval, kto by v nej slúžil, ako by sa zabezpečila lojalita voči všetkým častiam Európy, kto by ju politicky riadil a kontroloval,“ zdôrazňuje bývalý zástupca náčelníka generálneho štábu Ozbrojených síl SR.