Rumuni zohrali veľkú úlohu pri oslobodzovaní Slovenska. Vo Zvolene je ich pochovaných viac ako 10-tisíc

SLOVENSKO / Pri oslobodzovaní niekdajšieho Československa zohrali významnú úlohu aj vojaci z Rumunska. V boji proti fašizmu ich padlo, bolo ťažko zranených, prípadne sú evidovaní ako nezvestní až 65-tisíc.

Dve rumunské armády

Na cintoríne vo Zvolene je pochovaných viac ako 10-tisíc rumunských vojakov. Damian Ursulescu sa narodil v roku 1923. Ako 20-ročný bojoval na území Slovenska. Vysvetľoval, kde bol ranený. "Od hlavy k päte. Strelili ma do nohy a do hlavy," povedal.

Slovensko oslobodzovali dve rumunské armády, druhá a štvrtá, ktoré pôsobili ako súčasť sovietskych bojových síl. "Konkrétne v zostave druhého ukrajinského frontu a v rámci neho 40. a 53. armády, čiže boli podriadené sovietskemu veleniu," hovorí Marián Uhrín, historik a riaditeľ múzea SNP.

"Okrem týchto dvoch armád pôsobila na Slovensku aj samostatná divízia Tudor Vladimirescu. Tie dve armády dokopy boli v sile zhruba 17 divízií a asi 240-tisíc vojakov," dodáva Uhrín.

Mali veľmi drsné podmienky

Na územie Slovenska sa dostali z juhu približne v polovici decembra 1944. "Bojovali viac ako 174 dní v drsných podmienkach. Z týchto 174 dní bojovali 74 počas zimy. Oslobodili viac ako 1700 obcí a miest na území dnešného Slovenska. Z nich bolo 31 malých miest," informuje brigádny generál Cristinel Colibaba, veliteľ 81. mechanizovanej brigády.

Spomienky na rumunských vojakov si na územiach, kde bojovali, stále uchovávajú. Jednou z obcí, kde pôsobili, bol aj horehronský Bacúch. "Prišli Rumuni na koňoch, kone zožrali všetko drevo. Staré ženy, čo ešte kroj nosili, tak im dali naše košele, také biele. Vši padali z nich a mladí chlapci, mladí, 17 -18 roční, takí chudí, takí akože chlapčekovia," objasňuje Július Piliar, znalec miestnej histórie. A ako prvé sa domáci naučili pár rumunských slov, ktoré sa týkali jedla. Z nich vznikla aj krátka rýmovačka. "Mamaliga, moloko, Romania daleko. Viete, čo je mama Liga? Kukuričná polenta," hovorí Piliar.

Prečítajte si tiež

80. výročie víťazstva nad fašizmom: Slobodu si musíme zaslúžiť aj dnes, odkazuje Pellegrini

"Rumunské jednotky zvádzali veľmi ťažké boje o Slovenské rudohorie, resp. Javorie, kde mali pomerne ťažké straty," objasňuje Uhrín. "Zakladali ohne v zime, v januári alebo už k februáru, takže Nemci tie ohne zamerali z juhu a urobili delá, pal post. Potom boli pochovaní v Brezne, ale teraz asi rumunskí vojaci ležia vo Zvolene na vojenskom cintoríne," dodáva Piliar.

"Celkové straty rumunskej armády na území vtedajšieho Česko-Slovenska dosiahli úroveň 65-tisíc vojakov, ale na Slovensku padlo necelých 11-tisíc vojakov," objasňuje Uhrín.

Oslobodzovali nás aj Rumuni

Archív

​

Andrej Kováč sa ako reenactor a člen Klubu vojenskej histórie venuje práve rumunskej kráľovskej armáde. "Moja babka žila v Nadlaku. Slovenka v rumunskom Nadlaku. Keďže sme to mali v rodine, že tam slúžila, tak som začal zisťovať, že či vlastne aj Slováci nejakým spôsobom bojovali v tej rumunskej armáde," informuje Kováč, klub vojenskej histórie Ostrô. 

Rumuni, podobne ako Slováci, boli až do augusta 1944 spojencami nacistického Nemecka. Rumunsko vstúpilo do vojny proti Sovietskemu zväzu. V lete 1944 sa však Červená armáda priblížila k hraniciam Rumunska, a situácia sa zmenila. Kráľ Michal prvý uskutočnil štátny prevrat a Rumuni vyhlásili vojnu Nemecku a Maďarsku. "Kráľ Karol sám vyhlásil, že jednoducho sa pridávajú na stranu Červenej armády. Vtedy sa Hitler nahneval a nariadil bombardovať Bukurešť," oznamuje Kováč.

"Je známe, že našim politickým rozhodnutím na konci vojny znovu spojiť našich spojencov zo západnej časti Európy, sa vojna skrátila asi o 200 dní," reaguje rumunský veľvyslanec na Slovensku Calin Fabian. "Keď prešli na stranu Červenej armády, všetko, čo ukoristili v Sovietskom zväze, všetky zbrane, všetky tanky, všetko museli automaticky odovzdať Sovietskemu zväzu a nafasovali od Červenej armády koristnú nemeckú techniku, koristné lietadlá, tanky, koristné transportéry, delá, lebo jednoducho oni s touto technikou vedeli robiť lepšie, ako vojaci Červenej armády," dodáva Kováč.

Prečítajte si tiež

Svet si pripomína 80. výročie víťazstva nad fašizmom. Piešťany hostia celoslovenské oslavy

Na Rumunov si Slováci v nimi oslobodených obciach spomínali, väčšinou v dobrom. "Poskytli stravu, opravili mosty, opravili cesty a snažili sa nejakým spôsobom pomáhať obyvateľstvu v tých mestách, ktoré oslobodzovali," hovorí Kováč.

Najväčší rumunský cintorín v zahraničí

Na vojenskom cintoríne rumunskej armády vo Zvolene si koncom apríla rumunská delegácia uctila 10 382 padlých Rumunov, ktorí sú tu pochovaní. Ide o najväčší rumunský cintorín v zahraničí. "Musím povedať, bez falošnej zdvorilosti, že je to jedno z najpôsobivejších miest tohto druhu, aké som videl počas svojich misií v zahraničí. Sme veľmi vďační slovenským úradom, že sa im podarilo vytvoriť a udržiavať takéto miesta. Je to veľmi špeciálne miesto pre nás a aj pre mňa," informuje Fabian.

Pre rumunského kňaza, ktorý viedol pietnu spomienku, bola aj veľmi osobnou. Na cintoríne vo Zvolene leží jeho starý otec, čo sa dozvedel iba nedávno.
"V poslednom čase, najmä odkedy slúžim ako kňaz, sme sa viac zamerali na hľadanie stôp po mojom starom otcovi. Po prehliadaní národných archívov Rumunska a iných zdrojov, sme našli toto miesto tu. Ako nám povedali aj starší ľudia v dedine, môj starý otec údajne zomrel niekde v oblasti Zvolena a následne bol prevezený na tento cintorín. Konečne sme ho našli v zoznamoch," hovoí Sorin Pitic, armádny kňaz.

Oslobodzovali nás aj Rumuni

Archív

​

Aj študentka vojenskej akadémie si okrem iných obetí spomínala na svojho prastarého otca. "Sme hrdí na to, čo naši starí rodičia a rumunskí vojaci dokázali tu, na tomto území. Otec mi povedal, že náš prastarý otec je pochovaný buď tu alebo v Čechách. Nie sme si istí. Povedal mi, aby som sa pozrela na mená na pomníkoch," vysvetľuje Annamaria Cociorvan, študentka vojenskej akadémie.

Súčasťou rumunskej delegácie, ktorá si pripomínala svojich padlých v Budapešti, vo Zvolene a v Brne, boli aj novodobí vojnoví veteráni. George Olteanu bol nasadený v Afganistane, kde bol v roku 2011 zranený. "My, súčasní vojenskí veteráni, sme pokračovateľmi veteránov z druhej svetovej vojny. Stratili kamarátov. Boli sme zranení, padli sme, mali sme rodiny. Stratili sme kamarátov, chýbali sme našim rodinám a smútili za nimi. Vojna je z môjho pohľadu tragédia. Bez ohľadu na obdobie, v ktorom sa dej odohráva," objasňuje Olteanu.

V Rumunsku je povedomie o pôsobení rumunských vojakov pri oslobodzovaní Československa veľké. Deti sa o ňom učia v školách, mnohí však až v posledných rokoch hľadajú, kde presne je pochovaný ich starý, či prastarý otec. "Ale odteraz to budú vedieť ešte lepšie, pretože dnes sme slávnostne sprístupnili QR kód, ktorý umožní ľuďom rýchlo vyhľadávať padlých hrdinov," tvrdí Colibaba.