Voľba nového pápeža sa začne v stredu 7. mája. Toto konkláve bude niečím výnimočné

BRATISLAVA / Voľba nového pápeža sa začne v stredu 7. mája. Teológ a italianista Ľubomír Švorca pre agentúru SITA vysvetlil, ako bude prebiehať konkláve. V úvode priblížil, že nového pápeža bude voliť 133 kardinálov. Voliť ich mohlo 135, no dvaja sa ospravedlnili pre chorobu. Podmienkou pritom je, aby mal kardinál maximálne 80 rokov.

Celú voľbu mal riadiť dekan kardinálskeho kolégia Giovanni Battista. „Ten má však už 91 rokov a prekračuje teda vekovú hranicu. Voľbu mal teda viesť jeho zástupca,“ spresnil teológ s tým, že aj zástupca má viac ako 80 rokov, takže voľbu bude viesť kardinál Parolin - štátny sekretár počas pontifikátu pápeža Františka. Ako Švorca ďalej podotkol, toto konkláve bude veľmi výnimočné. 70 percent kardinálskeho zboru totiž kreoval, a teda vymenoval Svätý Otec František. „Teoreticky by tam tak mali mať väčšinu ľudia v línii pápeža Františka,“ dodal teológ.

Švorca vysvetlil, že konkláve sa začína skladaním prísahy mlčanlivosti. „Je to pod cirkevným trestom exkomunikácie, ak by niekto vynášal niečo z konkláve,“ uviedol teológ s tým, že potom nasleduje to slávne „extra omnes“, a teda „všetci von“, keďže pri samotnom hlasovaní môžu byť prítomní len kardináli. Ako italianista ďalej spresnil, kardináli so sebou nemôžu mať žiadne zariadenia a sú absolútne izolovaní. „Bývajú v dome Svätej Marty bez kontaktu so svetom a ľuďmi,“ priblížil Švorca. Následne sa začína hlasovanie.

Prečítajte si tiež

Cirkev na prahu zmeny: Za pár dní sa rozhodne, kto bude novým pápežom

​

V prvý deň konkláve je väčšinou jedno hlasovanie, a ostatné dni sú dve hlasovania ráno a dve večer. Na zvolenie za pápeža je podľa slov teológa potrebná dvojtretinová väčšina. Pripomenul, že v 13. storočí vo Viterbe trvalo jedno konkláve až tri roky. „Nad kardinálmi už začali rozoberať strechu a nedávali im jesť, aby sa už rozhodli, koho zvolia za pápeža,“ dodal Švorca.

Posledné dve voľby pápeža boli pomerne rýchle a trvali len dva dni. „Keď spočítajú hlasy a má niekto dvojtretinovú väčšinu, tak sa ho vedúci voľby pýta, či prijíma kanonickú voľbu. Ak povie áno, stáva sa pápežom a vyberá si meno. Ak povie nie, voľba ide ďalej,“ doplnil teológ s tým, že ak sa nevedia dohodnúť po 33 alebo 34 kolách, vyberajú si len medzi dvoma kandidátmi. Teológ súčasne doplnil, že býva zvykom nevoliť za pápeža samého seba.

Po zvolení si nový pápež vyberá meno, ktoré je označením poslania pontifikátu. Napríklad pápež František mal meno po Františkovi z Assisi, ktorého oslovil život chudobných. Nový pápež následne prechádza do takzvanej komnaty sĺz. Ako teológ vysvetlil, v komnate sú pripravené troje červené topánky a tri veľkosti pápežského rúcha, aby si nový pápež mohol vybrať veľkosť, keďže sa nevie, kto bude zvolený. „Komnata sĺz sa to nazýva preto, že veľa pápežov, ako napríklad Benedikt, sa tam rozplakali. František kľačal v rohu a modlil sa. Sú to momenty pred tým, ako vyjde na balkón a udelí svoje prvé apoštolské požehnanie mestu a svetu Urbi et Orbi,“ doplnil teológ.

Prečítajte si tiež

Na streche Sixtínskej kaplnky vztýčili komín, ktorým oznámia zvolenie pápeža

​

Nového pápeža oznamuje kardinál-protodiakon. Švorca vysvetlil, že aj medzi kardinálmi jestvujú stupne, a to kardináli-biskupi, kardináli-kňazi a kardináli-diakoni. „Najstarší z týchto kardinálov diakonov, a teda protodiakon, oznamuje svetu voľbu, a teda habemus papam – čo znamená máme pápeža,“ dodal Švorca s tým, že oznamuje najskôr jeho civilné meno a následne to, ktoré si zvolil. „Čo je zaujímave, je, že stále sa rozprávame o kardináloch. Ale čisto teoreticky by sa pápežom mohol stať aj nekardinál, dokonca aj iba pokrstený človek, čiže aj nekňaz,“ upozornil teológ. V praxi sa to však vyše tisíc rokov a niekoľko storočí nestalo, aj keď teoreticky to možné je.

Švorca ďalej vysvetlil, že Vatikán je jediným miestom, kde sa používa ako komunikačný kanál dym. Švorca vysvetlil, že to vzniklo už v stredoveku. Dym je signálom, ktorý je dobre viditeľný aj z diaľky a je jednoznačný. Teológ podotkol, že po voľbe sa spaľujú hlasovacie lístky. V súčasnosti sa do pece pridávajú aj chemické esencie, ktoré zaručia, že dym bude naozaj čierny, keď sa pápež nezvolí, a naopak, biely, keď sa zvolí.

„V nedávnej histórii, keď bol zvolený pápež Ján Pavol I., tak bol dym sivý. Ľudia tak nevedeli, či došlo k zvoleniu pápeža, alebo nie. Potom pustili zvony, aby bolo jasné, že pápeža zvolili,“ pripomenul italianista s tým, že toto sa v histórii stalo už viackrát. "Preto sú v súčasnosti vo Vatikáne dve pece, z ktorých jedna slúži na spaľovanie hlasovacích lístkov a druhá má zabezpečiť dym a jeho správne sfarbenie,“ uzavrel Švorca.

​