Slovensko si pripomína 17. výročie vstupu do EÚ. Ako hodnotia úniu Korčok, Kollár či Stančík?

BRATISLAVA / Slovensko si pripomína 17. výročie svojho vstupu do EÚ. SR sa 1. mája 2004 spolu s ďalšími deviatimi krajinami stala súčasťou európskeho spoločenstva. Prinášame Vám reakcie naprieč politickým spektrom.

Juraj Šeliga: Neuvedomujeme si benefity

Vstup do Európskej únie (EÚ) je jedným z najvýznamnejších, ak nie najvýznamnejším, míľnikom SR. Povedal to podpredseda Národnej rady SR (NR SR) Juraj Šeliga (Za ľudí). Stále si to podľa neho "dostatočne neuvedomujeme a pritom je nám skoro každý deň pripomínané, aké veľké benefity z nášho členstva čerpáme". Poukázal, že to nie je len cestovanie, slobodný pohyb tovaru a služieb, ale napríklad aj spoločný nákup vakcín, "ku ktorým by sme sa samostatne dostali len veľmi ťažko". 

"Je našou zodpovednosťou a privilégiom pokračovať v proeurópskom a prozápadnom nastavení, ktoré za predchádzajúcich vlád síce utrpelo, ale jeho silné základy zostali. Vďaka EÚ budeme mať v rámci plánu obnovy prostriedky na riešenie hospodárskeho a sociálneho vplyvu pandémie COVID-19, ktoré majú byť použité aj na zabezpečenie, že naše hospodárstvo prejde zelenou a digitálnou transformáciou a stane sa tak udržateľnejším a odolnejším," doplnil Šeliga. Poukázal na to, že pri nedávnej príležitosti na pôde Parlamentného zhromaždenia Rade Európy propagoval myšlienku, ktorá je aj myšlienkou EÚ. "A tou je mier. V dnešnej turbulentnej dobe musíme držať spolu aj ako spojenci, pretože len od nás závisí, či v Európe bude mier," zdôraznil.

Stančík vyzdvihol slobodu pohybu

Podľa Andreja Stančíka (OĽaNO) vstup do EÚ definitívne potvrdil miesto Slovenska vo vyspelej Európe a prihlásenie sa k demokratickým hodnotám. EÚ považuje za úspešný projekt, ktorý svojim členom zabezpečil desaťročia prosperity a mieru. "Za mňa ako mladého človeka by som zvýraznil hlavne slobodu pohybu, vďaka ktorej môžeme cestovať naprieč Európou len s občianskym preukazom. To je výdobytok, ktorý naši rodičia v našom veku nepoznali," dodal. Členstvo v tomto zoskupení podľa neho nie je žiadna samozrejmosť a dobre si to uvedomujú okolité štáty, ktoré sa o vstup dlhé roky snažia.

​

Osuský zaspomínal na Mečiara

Peter Osuský (klub SaS) si zaspomínal, že keď pred štvrťstoročím vstupoval do politiky, vládol na Slovensku Vladimír Mečiar a "Slovensko reálne vypadlo zo skupiny uchádzačov o členstvo v EÚ a NATO". Dnes je už však Slovensko podľa jeho slov "nespochybniteľným a slobodným členom ekonomických a bezpečnostných štruktúr, ktoré nemajú nijakú alternatívu a umožňujú nám postupne prekonávať všeobecný úpadok a zaostávanie, ktoré spôsobili desaťročia totalitného budovania svetlých zajtrajškov a zlé volebné rozhodnutia v demokratických voľbách po páde totality".

Ondrej Dostál: Slovnesko nemá inú možnosť pre svoj úspešný rozvoj

Členstvom v NATO a EÚ sa podľa Ondreja Dostála (klub SaS) zavŕšil proces návratu SR spoza železnej opony do rodiny západných demokracií a slobodného sveta. "Slovensko nemá inú možnosť pre svoj úspešný rozvoj a garanciu bezpečnosti a prosperity ako členstvo v EÚ a v NATO. Tí, ktorí presviedčajú občanov Slovenska o opaku, nehovoria pravdu," zdôraznil.

Kmec odkázal na referendum 

Peter Kmec (Hlas-SD) pripomenul, že vstup Slovenska do EÚ bol suverénnym rozhodnutím občanov, ktorí v roku 2003 v referende rozhodli o proeurópskom smerovaní krajiny. Sedemnásť rokov členstva v Únii podľa neho dokazuje, že to bola správna a racionálna voľba slovenských občanov. Tvrdí, že Slovensko je svojím členstvom v EÚ bezpečnejšie, stabilnejšie a prosperujúcejšie. "Európska politika súdržnosti znamená veľkú finančnú pomoc tým regiónom, ktoré nemajú dostatok zdrojov na dobiehanie bohatších regiónov. Veľké množstvo ďalších európskych programov pomáha našim študentom, vedcom, poľnohospodárom, podnikateľom, umelcom a ďalším skupinám spoločnosti," priblížil. Poukázal, že sila európskeho projektu sa ukázala predovšetkým v čase koronakrízy, keď sa podarilo EÚ obstarať také objemy vakcín, ktoré v priebehu tohto roka umožnia každému Európanovi zaočkovať sa. Poukázal aj na plán obnovy, "ktorý predstavuje veľkú finančnú pomoc pre krvácajúce európskej ekonomiky v čase pandémie".

Tomáš Valášek vyzdvihol obchod

Bývalý koaličný poslanec a dnes člen Progresívneho Slovenska Tomáš Valášek tvrdí, že výhody členstva v EÚ sú "celkom pekne merateľné pracovnými príležitosťami, ktoré vďaka obchodu so zvyškom EÚ vznikli, a tiež relatívnou prosperitou, ktoré tieto príležitosti priniesli". Dodal, že Slovensko ostáva krajinou regionálnych rozdielov, ale je na tom hospodársky neporovnateľne lepšie ako krajiny na východ a juh, ktoré sú mimo EÚ. Podotkol, že "dnes sedíme za jedným stolom s Nemeckom či Francúzskom, keď sa píšu pravidlá hry v Európe". Podľa neho Slovensko nikdy nebude mať taký vplyv ako Berlín či Paríž, ale môže mať oveľa väčší výtlak, ako má teraz, "a faktom je, že bez členstva v EÚ by sa nás nikto na názor ani nepýtal". Členstvo Slovenska je ale podľa neho nedokončeným projektom, a tiež stále krehkým a je potrebné na ňom ďalej pracovať. Prieskumy verejnej mienky totiž ukazujú, že Slováci sú EÚ priaznivo naklonení, ale nevedia pomenovať konkrétne výhody. Podotkol, že "ako krajina potrebujeme víziu, kde sa vidíme o desať rokov, a ako nám k tomu členstvo v EÚ môže napomôcť".

​

Boris Kollár: Niektoré aktivity sú neprijateľné

Slovensko patrí podľa predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára (Sme rodina) do Európskej únie (EÚ). Za prínos považuje najmä štyri slobody, a to voľný pohyb osôb, tovarov, kapitálu a služieb, ktoré vníma ako základný kameň spoločného trhu. Kollár však naďalej odmieta odovzdávanie ďalších kompetencií do Bruselu. Niektoré aktivity či "snahy EÚ obmedzovať možnosti jednotlivých členských štátov" sú z jeho pohľadu neprijateľné. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré agentúre SITA poskytla jeho hovorkyňa Michaela Jurcová.

"Vďaka Európskej únii sa na Slovensku vybudovalo množstvo projektov, čo vnímam ako pozitívum, keďže sa tým modernizovala celá krajina naprieč rôznymi odvetviami," priblížil šéf zákonodarného orgánu. Zároveň vyzdvihol "najväčší stimulačný balík v histórii", ktorý je určený na plán obnovy. Tieto financie vníma ako odrazový mostík pre Slovensko, najmä po období pandémie, "keď je nevyhnutné naštartovať reformy, ktoré pomôžu mnohým rodinám aj celej krajine". Súčasné nastavenie EÚ teda považuje Kollár za dostatočné a označuje ho ako najvhodnejší variant.

Premiér Heger: Kým sme neboli členom, boli sme najmä divákmi

Členstvo v Európskej únií (EÚ) je pre Slovensko podľa predsedu vlády SR Eduarda Hegera (OĽaNO) zárukou slobody, stability a rozvoja. Uviedol to vo svojom stanovisku, ktoré poskytol tlačový odbor Úradu vlády SR. Tlačový odbor dodal, že Slovensko ako člen EÚ pomáha spoluvytvárať európsku politiku najmä cez účasť na aktivitách v rámci Konferencie o budúcnosti Európy. Ako ďalej vysvetlil táto platforma je o výraznejšom zapájaní občanov a o verejnej diskusii. Na Slovensku by ju mali odštartovať na Deň Európy 9. mája.

Premiér konštatoval, že členstvo v EÚ je pre Slovensko v prvom rade jasným odkazom toho, kam mentálne patrí od slobodného rozhodnutia, ktoré urobili občania na námestiach v novembri 1989. "Kým sme neboli členom, boli sme najmä divákmi. Od vstupu do EÚ sme 17 rokov jej plnohodnotným členom. Sedíme za jedným stolom, kde o všetkom spolurozhodujeme. Treba sa zbaviť dojmu, že za všetkým je Brusel. Brusel je mesto v Belgicku, my sme súčasťou EÚ, aj my sme EÚ," povedal Heger.

Za najväčšie benefity členstva v Európskej únii považuje predseda vlády spoločné hľadanie a nachádzanie riešení na výzvy, ktorým žiadna krajina nedokáže čeliť sama. Ako príklady uviedol pandémiu či zelenú a digitálnu tranzíciu. Heger zároveň zdôraznil, že členstvo v EÚ nie je len o európskom rozpočte, keďže cez členstvo v EÚ dnes Slovensko má cestovnú mapu pre zdravší, modernejší a úspešnejší štát, ktorou je Plán obnovy a odolnosti SR. Za ďalší benefit považuje, že EÚ je spoločenstvo, ktoré sa hlási k základným hodnotám, ako sú demokracia, právny štát či princípy trhovej ekonomiky.

Heger podotkol, že popri členstve v EÚ sa nemá zabúdať ani na členstvo v NATO, ktorého výročie si Slovensko pripomína 29. marca. "NATO je pre našu krajinu garanciou bezpečnosti. Nemusíme ísť ďaleko po príklady toho, že bezpečnosť nie je ani v dnešnom svete samozrejmosťou," uviedol.

​

Šéf diplomacie Korčok: Obdobie nášho členstva patrí medzi najúspešnejšie 

Počas doterajších sedemnástich rokov sa Európska únia (EÚ) stala na Slovensku prirodzenou súčasťou domácich politík, ako aj každodenného života slovenských občanov. Uviedol to šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok (nom. SaS) v stanovisku, ktoré poskytol komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (MZVEZ SR). Podľa Korčoka Slovensko patrí medzi najviac integrované členské krajiny. Pripomenul, že Slovensko je od roku 2007 súčasťou Schengenského priestoru, od roku 2009 sa v krajine platí eurom a v roku 2016 Slovensko predsedalo Rade EÚ.

Ako nesporné výhody členstva v EÚ označil Korčok možnosť slobodne cestovať, pracovať ako aj študovať v jej členských krajinách. Jednotný trh EÚ tiež zvyšuje ekonomický potenciál a atraktívnosť SR pre investorov a zároveň poskytuje slovenským podnikateľom trh s takmer 450 miliónmi spotrebiteľmi. V kontexte finančnej podpory z európskych fondov Korčok poukázal, že schválený Plán obnovy a odolnosti SR bude ďalším žiadaným impulzom a finančnou injekciou na modernizáciu krajiny, vrátane zelenej a digitálnej transformácie. "Obdobie nášho členstva v EÚ patrí medzi najúspešnejšie v našej histórii. Európska únia nie je bez chýb, ale pre Slovensko je základným politickým, ekonomickým a kultúrnym priestorom, ktorý poskytuje občanom bezpečnosť, stabilitu a prosperitu. Som rád, že si to uvedomujú aj naši občania. Dôvera verejnosti voči EÚ je v súčasnosti najvyššia za ostatných desať rokov," konštatoval.

Korčok podotkol, že 17. výročie členstva v EÚ si zároveň spoločnosť pripomína na pozadí riešenia viacerých kríz, od ekonomickej a finančnej krízy, cez migračnú krízu, odchod dôležitého partnera, ktorým je Spojené kráľovstvo, až po súčasnú pandémiu COVID-19. "Práve pandemická kríza zdôraznila potrebu diskutovať o možnostiach, ako zlepšiť akcieschopnosť a odolnosť Únie, a ako Úniu prispôsobiť tak, aby vyhovovala aktuálnym potrebám jej členských krajín a ich občanov," podčiarkol. Príležitosťou pre celoeurópsku reflexiu bude Konferencia o budúcnosti Európy, ktorá na európskej úrovni štartuje symbolicky na Deň Európy, 9. mája. Podľa Klusa musia byť v centre tohto projektu občania. Vysvetlil, že majú silný záujem na tom, aby sa podujatia a diskusie o Únii preniesli do miest a obcí a aby sa do nich zapojilo čo najviac občanov, zástupcov samospráv, predstaviteľov podnikateľskej a akademickej obce aj médií s cieľom formovania budúcej podoby európskeho projektu.