Mierová dohoda je podľa E. Kaliňáka "katastrofou", no Putina odmietol označiť za vojnového zločinca

ŠTRASBURG / V relácii Európa od A po Z na JOJ 24 sa europoslanci venovali aj téme mierových rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou. Diskusia ukázala ostrý spor v pohľade na to, za akú cenu má prísť mier a akú úlohu v procese zohráva Európska únia a Spojené štáty. V debate vystúpili Miriam Lexmann (KDH), Katarína Roth Neveďalová (Smer-SD) a Erik Kaliňák (Smer-SD).

Lexmann: Bolo veľa pokusov rokovať, zlyhala ruská strana

Europoslankyňa KDH Miriam Lexmann pripomenula, že za uplynulé roky prebehlo viacero snáh dostať Rusko k rokovaciemu stolu. Podľa nej však stroskotali na odmietaní Moskvy. „Bolo nesmierne veľa pokusov, aby si Ruská federácia sadla k tomu mierovému rokovaniu a začala naozaj rokovať. A vieme, že zatiaľ všetky zlyhali. Zlyhali preto, že Ruská federácia nemienila rokovať, pretože sa jej podľa Putina darilo vo vojnovom ťažení,“ povedala Lexmann.

Za problematické považuje návrhy, podľa ktorých by Ukrajina mala uznať ruskú anexiu Krymu a okupovaných častí Donecka, Luhanska, Chersonskej a Záporožskej oblasti. „Som k nim veľmi kritická, preto, lebo jednoducho sú v rozpore s medzinárodným právom, v rozpore s tým, že máme chrániť územnú celistvosť krajiny, v rozpore dokonca aj s ukrajinskou ústavou,“ zdôraznila.

Podľa Lexmann je kľúčové, aby o výslednej dohode rozhodli Ukrajinci: „To, za akú cenu bude mier na Ukrajine, môžu rozhodnúť len ľudia na Ukrajine. Mierová dohoda by mala reflektovať to, čo je názor ukrajinského ľudu, do akej miery je ochotný akceptovať niektoré straty.“

Zároveň kritizovala aj dlhodobú politiku EÚ, ktorá sa podľa nej príliš spoliehala na ruské energetické zdroje, aj po anexii Krymu v roku 2014.

Celý záznam relácie si pozrite na joj24.noviny.sk. 

Kaliňák: Označovanie Putina za vojnového zločinca konflikt neposúva

Na otázku, či môže strana Smer označiť ruského prezidenta Vladimira Putina za vojnového zločinca, Erik Kaliňák odpovedať odmietol. Tvrdí, že takéto vyhlásenia podľa neho nikam nevedú. „Ja si myslím, že toto je taká otázka, ktorá nikam ten vojnový konflikt neposúva. Myslím, že dôležité je vyslať signál, že sme za mier a aby sa táto vojna čo najskôr skončila,“ uviedol.

Kaliňák podporuje snahy o to, aby mierový summit hostili štáty ako Maďarsko alebo Slovensko, pričom v debate spomínal aj možnosť rokovaní medzi Donaldom Trumpom a Vladimirom Putinom. „Preto ja si myslím, že Viktor Orbán robí správnu politiku, keď chce byť jeden z tých štátov v spolupráci so Slovenskom, kde by mohol takýto mierový summit vzniknúť,“ dodal.

K aktuálnemu americkému návrhu mierového plánu sa postavil kriticky, zároveň ho však označil za jedinú reálnu možnosť: „Mierový návrh Donalda Trumpa je katastrofa pre Ukrajinu z pohľadu jej celistvosti, jej suverenity… Lenže je to presne tá katastrofa, na ktorú sme my upozorňovali. (…) Všetci vieme, že toto je pre Ukrajinu to najhoršie možné východisko, ale je jediné reálne. Preto ho privítame,“ povedal.

Podľa Kaliňáka každý ďalší návrh, ak sa tento odmietne, môže byť pre Ukrajinu ešte horší.

Prečítajte si tiež

Európa od A po Z: Podľa Kaliňáka je využitie ruských aktív krádež

​

Neveďalová: Mierová zmluva zmení medzinárodné právo

Europoslankyňa Smeru Katarína Roth Neveďalová tvrdí, že pri väčšine doterajších mierových iniciatív bola práve Ukrajina tou stranou, ktorá od rokovaní ustúpila, často podľa nej aj pod vplyvom Európskej únie. „Bolo to práve Ukrajina, pretože sa vždy niečo nepáčilo. Vždy prišiel nejaký iniciatívny predstaviteľ Európskej únie, ktorý im povedal: veď vy nemusíte s týmto súhlasiť, my vás budeme podporovať a dotovať,“ vyhlásila.

Neveďalová nesúhlasí s argumentom, že súčasné návrhy mieru sú automaticky v rozpore s medzinárodným právom, ak rátajú s územnými ústupkami Ukrajiny. „Výsledok vojnového konfliktu (…) môže znamenať, že nejaké územné celky budú nejako rozdelené a je to súčasťou medzinárodnej zmluvy. Tak táto mierová dohoda vytvorí inú situáciu v medzinárodnom práve a stane sa jeho súčasťou,“ vysvetľovala.

Americký návrh považuje za „dobrý základ“ a odmieta, že jeho podpora by automaticky znamenala „ruský naratív“: „Kto príde s nejakým mierovým plánom, si zaslúži, aby sa o ňom debatovalo. A konečne sa o tomto konkrétnom mierovom pláne debatuje,“ uviedla s tým, že Spojené štáty podľa nej dali jasne najavo, že buď sa dohoda prijme, alebo obmedzia podporu Ukrajine.

Prečítajte si tiež

Ódor v Európe od A po Z: Radšej budem závislý na partnerovi z NATO, ako na niekom, kto vraždí civilistov

​

Spor o vinu za zlyhané rokovania aj o úlohu EÚ

Lexmann a Neveďalová sa zásadne rozchádzajú v tom, kto nesie zodpovednosť za to, že mier zatiaľ neprišiel. Podľa Lexmann Ruská federácia opakovane odmietala seriózne rokovania a otvorene hovorila o tom, že rokovať nechce, pretože sa jej darí na fronte. Neveďalová tvrdí, že často bola tou stranou, ktorá „vycúvala“, práve Ukrajina, a to aj preto, lebo ju k tomu povzbudzovali predstavitelia EÚ.

V debate zaznela aj kritika Európskej únie. Podľa Lexmann nedokázala včas znížiť energetickú závislosť od Ruska a nedostatočne koordinuje tlak na Moskvu. Neveďalová zasa hovorí, že EÚ vedie politiku, ktorá konflikt predlžuje a ekonomicky oslabuje Európu.

Cena mieru a úloha Ukrajiny

Napriek ostrým názorovým rozdielom sa všetci účastníci diskusie zhodli v jednom, že ďalšie pokračovanie vojny prináša obrovské ľudské aj ekonomické straty. Zatiaľ čo Smer-SD v podaní Neveďalovej a Kaliňáka hovorí o potrebe akceptovať aj veľmi bolestivý kompromis, KDH v podaní Lexmann zdôrazňuje, že mierová dohoda nesmie ignorovať medzinárodné právo a územnú celistvosť, a rozhodujúci hlas pri tom, čo je „prijateľná cena za mier“, musia mať Ukrajinci.