Do kostola prišli so zbíjačkami a kladivami. Omše slúžia na mestskom úrade

HUMENNÉ / Namiesto s modlitebnou knižkou prišli do kostola so zbíjačkami a kladivami. Najstarší františkánsky kostol v Prešovskom kraji chcú totiž vymaľovať a doplniť podlahové vykurovanie. Povynášali lavice, obrazy a rozbili úplne celú podlahu. Bohoslužby dočasne slúžia v zasadačke mestského úradu.

Najstarší gotický františkánsky kostol v Prešovskom kraji je v rekonštrukcii. Pribudnúť má podlahové vykurovanie, elektroinštalácie, no keďže ide o kultúrnu pamiatku, všetko sa deje pod dohľadom pamiatkarov. 

+5 fotiek

Do kostola prišli so zbíjačkami a kladivami. Omše slúžia na mestskom úrade

"Vyberali sme najprv lavice, obrazy, potom dlažby, pod dlažbou bol 5 cm liaty betón, to všetko sme ručne rozbili," vraví dobrovoľník Ján Rakar. "Sme na svätom mieste, tak sa musíme správať slušne. Do novembra to máme stihnúť, snažíme sa," povedal dobrovoľník František Homza. 

Kostol je teraz pre veriacich zatvorený. Dočasným miestom bohoslužieb sa stala zasadačka mestského úradu. V kostole prebehol rozsiahly archeologický výskum. Odborníci tam urobili niekoľko sond. A tie napokon priniesli oveľa zaujímavejšie výsledky, ako očakávali.

Pracovníci Vihorlatského múzea našli celý zhluk podláh. Dokonca aj tú pôvodnú. "Máme podlahy z 19. storočia, aj barokové, aj renesančné a v najväčšej hĺbke zachovali sa podlahy aj stredoveké, maltové," opisuje archeológ Peter Harčár z Krajského pamiatkového úradu v Prešove. 

Na základe toho určili, akú podobu bude mať nová podlaha už aj s vykurovaním. "Sa budeme snažiť prinavrátiť výraz do barokovej podoby. Bude použitá veľkoformátová kamenná dlažba," povedal Anton Liška z Krajského pamiatkového úradu.

Pri výskume našli aj staršie fázy kláštorného komplexu. Tieto zistenia majú svoj význam. "Svedčí to aj o sile postavenia šľachtického rodu, ktorý v tomto meste je a o tom, že toto bola snaha o honosné panské sídlo a nie o dedinský kostolík," dodal Harčár. 

Pod kostolom sa nachádza niekoľko krýpt. Sú v nich pochovaní členovia rádu. A to nie je všetko. "V kryptách pod kostolom by mali byť pochovaní aj členovia šľachtických rodín, Csákyovci, Drugethovci," vysvetľuje Liška. Podľa archeológov je spôsob stavania kostola západoeuróspky. Okrem profesionálnych robotníkov tam pracuje aj množstvo dobrovoľníkov. "Ako sa hovorí, je tu roboty ako na kostole," povedal dobrovoľník Homza. 

Pozrite si archívnu reportáž o téme: 

​