Nečakajte, kým sa dieťa pokúsi o samovraždu!

PREŠOV / V prípade mladej Prešovčanky síce nie je zatiaľ jasné, či išlo o samovraždu, no ročne stovky detí rozmýšľajú nad tým, že si siahnu na život. Aby sa vaše dieťa nerozhodlo pre tento krok, zbystrite pozornosť. Priblížime vám sprievodné znaky dieťaťa, ktoré uvažuje nad samovraždou.

Predzvesť samovraždy

Prvým dôležitým signálom je, že deti najčastejšie upadajú do depresie a potom na základe nej sa pokúsia o samovraždu. Príznakmi depresie môže byť u niekoho smutná nálada. Dieťa nemá chuť na nič, nemá víziu do budúcnosti. Jednoducho sa o nič nezaujíma. Niektoré deti môžu byť voči všetkému negatívne naladené. Presné príznaky sa však nedajú jednoznačne určiť.

"Záleží to od osobnosti toho dieťaťa. O tom, akú má rodinnú situáciu alebo sociálnu, v akej je zvyknuté vyrastať. A tie príznaky sa v rámci toho veľmi líšia. Myslím si, že je dôležité povedať, že každá matka alebo otec musí vedieť  dákym spôsobom poznať to svoje dieťa," ozrejmuje psychologička Romana Váleková.

Počet neustále pribúda

Na Slovensku každoročne stúpa počet samovrážd, lebo ľudia nemajú istoty, a preto deti môžu vnímať tento krok ako východisko zo svojej situácie. Dieťa sa zmieta medzi stavom, že chce žiť a bezvýchodiskovou situáciou. Takéto stavy môžu mať aj 10-ročné deti.

"Približne od toho siedmeho až ôsmeho roku deti začnú chápať, čo znamená smrť. Takže ak im nie je úplne jasný ten význam pojmu samovražda, tak ten význam toho slova smrť už majú uchopený z toho, čo už zažili, počuli," dopĺňa psychologička.

Ak stav trvá, treba nájsť odborníka

Ak u dieťaťa trvajú depresívne stavy dlhodobejšie a nepomáha rozhovor alebo ho odmieta, tak určite neváhajte a vyhľadajte odbornú pomoc. Psychológa, psychiatra.

"Pokiaľ sú to už naozaj vážne príznaky, že už dieťa o tej samovražde hovorí vety, že: "bolo by lepšie, keby som tu nebol..keby som zomrel", tak v takom prípade nenechávať dieťa samotné. V žiadnom prípade, lebo napriek tomu, že môže navonok pôsobiť, že je pokojné, tak tú samovraždu spáchať môže," opisuje psychologička.

Ale kým nedospejú, stále si nemusia naplno uvedomovať to, že po takomto kroku už nie je cesty späť, že život proste končí. "Takže komunikovať s ním, pýtať sa ho, čo je za problém, čo sa mu deje, pozorovať tie zmeny v tom správaní," uzatvára psychologička.