Zrážka vlakov v Pezinku zanechala traumu, odborníci radia, ako ju zvládnuť

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

BRATISLAVA / Zrážka vlakov v Pezinku bola udalosť, ktorá otriasla celým Slovenskom. Odborníci pripomínajú, že reakcie tela aj mysle po takom zážitku sú prirodzené, ale pomoc netreba odkladať. Ako zvládať traumu a kedy vyhľadať psychologickú pomoc. Zisťovali sme to za vás.

Predpokladať to, ako sa v krízovej situácii zachováte nie je jednoduché. Môže to byť plač, krik útek či agresivita. V iných situáciách zas môžete úplne zmrznúť. "Bolo to tam celkom chaotické, ľudia sa tam navzájom utešovali, bolo to také trošku strašidelné. Nedali sa otvoriť dvere, ľudia začali trochu stresovať," opísala pacientka Katka.

"Bežné je, že v takýchto neštandardných situáciách máme neštandardné reakcie. Čiže tie, ktoré nepoznám," uviedla psychologička Eva Klimová. "Potom je ešte skupina ľudí, ktorá dokáže pomáhať. Odstrániť v tom vlaku kufre, dvihnúť niekoho zo zeme. Sú povolania, ktoré vlastne túto akciu vyžadujú. Napríklad lekári, učitelia," povedala psychologička (IPČKO) Marta Marošová.

Na mieste nešťastia poskytovali psychologickú pomoc

Psychologickú pomoc na mieste nešťastia poskytovali odborníci z IP-čka. Cestujúcim pomáhali zvládať najmä panické ataky. "Identifikujeme ľudí, ktorí majú prejavy. Tým, sa venujeme ako prvým a vytvárame aj krátkodobý plán, že keď odídu, aby vedeli, čo robiť," pokračovala Marošová. "Je veľmi dôležité, aby si človek sledoval u seba ako sa cíti, či už úzkostné stavy, nejaká panika, alebo sa bude budiť zo sna a pripomínať nehodu, nebude chcieť nastúpiť do vlaku," odporúča Klimová.

Psychológovia upozorňujú, že svoje obavy, pocity, no najmä reakcie tela na traumatizujúci zážitok by ste podceňovať nemali. Pomoc treba vyhľadať čo najskôr. Platí tu jednoduché pravidlo: čím skôr, tým lepšie. "Môže sa to uložiť v našom mechanizme ako trauma. My potrebujeme využiť to obdobie toho ukladania sa na to aby sme sa o seba postarali," dodala Marošová.

Trpieť nemusia len tí, ktorí nehodu zažili

Obete však nemusia byť iba tí, ktorí nehodu zažili, ale aj ich príbuzní, každodenní cestujúci či zamestnanci železníc. "Ľudia si to pozrú v správach, majú strach o deti, vnúčatá, hovoria že nemáte chodiť vlakom lebo to nie je bezpečné. Také iracionálne myslenie, vtedy je dobré ak kontaktujú tie linky, kde ich naučia techniky ako to zvládnuť," odporúča ďalej Marošová.

Podľa odborníkov je tiež prirodzené, ak si niekto bude potrebovať odznova vybudovať k vlakom dôveru alebo cestovať len v sprievode blízkych. "Najprv idem na nástupište, potom sadnem do toho vlaku, prejdem nejakú časť. Postupne si budujem odolnosť," radí psychologička Klimová.

"Potrebujem sa sprítomniť ak sa bojím vlakom, že toto je iný vlak, v inom čase. Osloviť sa menom, napiť sa vody, dýchať vo vlaku, uvedomovať si sedačku, to telo sa opiera do sedadla, sú rôzne stabilizačne techniky," uzavrela Marošová. Ak teda cítite, že potrebujete pomoc, nie je sa za čo hanbiť. Najlepšie spravíte ak zavoláte na linku pomoci alebo vyhľadáte psychológa.