Kiskova voľba lepšieho zla

Predstava Jany Laššákovej ako zdvíha palce v pléne ústavného súdu a ukazuje sudcom, ako majú hlasovať, je jednoducho neodbytná. Jej vymenovanie pôsobí tak trochu ako osobná pomsta Andreja Kisku celej inštitúcii – na, tu máte, teraz s ňou žite! A keby bola medzi vykladačmi ústavy jediná svojho druhu, bolo by prezidentské gesto hodné dlhého škodoradostného rehotu, z plných pľúc a s otvorenými ústami. Laššáková však medzi svojich budúcich kolegov pohodlne zapadne.

Boj prezidenta republiky bol od počiatku márny a zbytočný. Niežeby nemal principiálny význam. Ak má Kiska pocit, že parlament navolil za ústavných sudcov tlupu spochybniteľných diletantov, je jeho morálnou povinnosťou nevymenovať ich. Hlava štátu v podstate ani nemá žiadnu inú praktickú funkciu, ako byť protiváhou zlyhaní zákonodarného zboru a vlády. Vojnu o ústavný súd však prehrali už Kiskovi predchodcovia. Vlastne ju vzdali bez boja.

Už len množstvo nálezov košického ústavného orákula, ktoré si strmhlav protirečia, signalizuje vážne problémy. Väčšinou nie je ani veľmi ťažké odčítať, ktorej politickej klike konkrétny nález vyhovuje, ani spojiť konkrétnu kliku s konkrétnymi sudcami. Nikto príčetný by napokon nenavrhoval za ústavných sudcov podnikových právnikov či notárov, keby nerátal s ich dlhodobou vďačnosťou.

Vyzeralo by to ako všedná slovenská tragikomédia, keby nešlo o ľudí, ktorí ako jediní majú právo vykladať ústavu. Je totiž úplne jedno, ako to myslel ústavodarca, keď ústavu formuloval a prijímal. Dokonca je úplne jedno, čo hovorí obyčajný zdravý rozum či elementárna logika. Platí to, čo oficiálne rozhodnú ústavní sudcovia.

Súdny orgán, ktorý by mal byť poslednou obrannou líniou pred zneužívaním zákonodarnej, výkonnej aj súdnej moci, bude mať takú dôveryhodnosť, ako jeho najmenej dôveryhodný člen. Pani, ktorá v parlamente ukazovala poslancom, ako majú podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia slobodne hlasovať. Napriek tomu sa však jeho autorite musí podvoliť aj hlava štátu.

Najlepšie zo zlých riešení, ktoré Kiskovi zostali, sú práve tie najhoršie. Ústavný súd nie je možné zbúrať a postaviť nanovo na zelenej lúke. Budeme musieť trpezlivo počkať, kým kompletne prehnije a zrúti sa sám. Jeho noví sudcovia by mohli tento proces trochu urýchliť.