Kto je Ficov medveď?

Už Vladimír Mečiar, keď sa mu niečo fatálne nevydarilo, sa na pár dní stratil. Ustálila sa fráza, že šiel za medveďmi. Prosto zmizol. Potom sa vrátil, s vypätou hruďou, a tváril sa ako víťaz. Fungovalo mu to. Robertovi Ficovi to nefunguje. Akurát všetci krútia hlavou, či naozaj päť dní prepočítaval na prstoch, čo mu médiá napísali už v pondelok: Smer nedostal volebnú nakladačku od opozície, ale od nezávislých poslancov. Čo je oveľa horšie.

Keby Fica porazili ostatné politické strany, vedel by, čo má robiť a hovoriť. Okamžite, už ráno po voľbách. Lenže volič vymietol zo župných parlamentov politické strany ako také.

Straty županov sú pre Smer nepríjemné, ale ich praktický dopad je nulový. Azda najhorší výprask utrpel v Košiciach, kde Richarda Rašiho porazilo práve ono ficovské vrece zemiakov, to sa nedá nijako prikrášliť. No košickému primátorovi sa nestali osudnými Kaliňák, Bašternák ani Ficov byt v Bonaparte. Boli to vlastné kauzy paškovsko-rašiovského klanu doma, na východe. To Fica nemá prečo bolieť. Pašku nechal vypratať z hlavného mesta. Bolo na voličovi, aby si ho vypratal aj z regionálnych štruktúr.

Komunálna politika má svoje špecifiká a s parlamentnou súvisí len okrajovo. Z pohľadu straníckych centrál sú župné voľby zaujímavé predovšetkým ako indikátor nálad. Ukázalo sa, že nálady ľudí voči politikom, všetkým zaradom, sú vyhrotene nepriateľské.

Fico to napokon jasne povedal: výsledok zodpovedá súčasnému rozloženiu politických síl. Občas sa totiž aj jemu stane, že sa pomýli a povie pravdu. Súčasné rozloženie síl je také, že antisystémový volič onedlho pošle Smer na smetisko politických dejín. A Fico nemá na viac, ako sa tváriť, že vlastne vyhral.

Dalo by sa pochopiť, že ignoruje hlasy z médií, ktoré mu radia reformovať stranu. S novinármi si cielene budoval vrúcne nenávistný vzťah a nedokázal by im uveriť, ani keby ho chválili. Trochu už prekvapí, že ignoruje aj vedenie svojej vlastnej strany, ktoré sa taktiež dožaduje zmien. Radšej sa tvári, že jeho vlastní ľudia nikdy nepovedali, čo vyhlasovali verejne. Veľmi mečiarovské, mimochodom. Dokonale však udivuje, že nerozumie ani veľmi hmatateľným hlasom voliča, ktorý nimi poslal do regionálnych parlamentov dvakrát viac nezávislých poslancov ako má Smer.

Predseda strany a vlády sa po piatich dňoch vrátil od medveďov, no nie do reality. Ťažko povedať, aký hlas vlastne počúva. S istotou sa dá povedať len toľko, že to nie je hlas rozumu. Žeby hlas medveďa? Plyšového? V hlave len vata...