Priemerná mzda od vzniku SR vzrástla viac ako sedemnásobne

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Zdroj: TASR

BRATISLAVA / Priemerná mesačná mzda za 30 rokov od vzniku Slovenskej republiky vzrástla viac ako sedemnásobne. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

V ére samostatnej Slovenskej republiky mzdy nominálne rástli od 2,2 do 18,4 percent. Vývoj reálnej hodnoty miezd mal o niečo kolísavejší priebeh, priemerná mzda reálne klesla sedemkrát. Druhý najväčší pokles o 4,5 percenta sa zaznamenal minulý rok. Úroveň 1 000 eur prekročili hrubé zárobky Slovákov prvýkrát v roku 2018.

Zo 179 eur na 1300 eur

V prvom roku samostatnej Slovenskej republiky priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca predstavovala necelých 179 eur, za tridsať rokov sa postupne zvýšila až na 1 300 eur. "V priebehu prvých desiatich rokov po prechode na trhové hospodárstvo sa medziročné tempá rastu priemernej nominálnej mzdy udržiavali väčšinou v dvojciferných číslach. Neskôr už vývoj priemernej mzdy nikdy nenabral také rýchle tempo. Celková mzdová dynamika postupne spomaľovala až na úroveň 6,5 percent v roku 2000," vysvetlil riaditeľ odboru štatistiky práce a vzdelávania ŠÚ SR Ivan Chrappa.

Mzdový vývoj, ktorý sa začiatkom tohto milénia pohyboval najčastejšie medzi 7 až 9 percent však hospodárska kríza výrazne utlmila. Na konci roka 2008 sa medziročná dynamika miezd prepadla o polovicu a postupne spomalila na 2,2 percent v roku 2011. V ďalších dvoch rokoch sa dosahoval len 2,4-percentný rast miezd. V prostredí silnejúcej ekonomiky podporenej zvyšovaním domáceho dopytu v roku 2014 priemerné zárobky vzrástli o 4,1 percent. V rokoch 2015 a 2016 oscilovali okolo 3 percent a v ďalších troch rokoch sa postupne zvyšovali až na hodnotu 7,8 percent v roku 2019. V roku 2018 priemerná mzda prvýkrát presiahla úroveň tisíc eur (1 013 eur).

Mzdový vývoj spomalila pandémia

"Predpokladaný miernejší mzdový rast v dôsledku ochladzujúcej sa ekonomiky v marci 2020 ešte zhoršila rozbiehajúca sa pandémia COVID-19, čo pribrzdilo priemerný rast miezd na polovicu," informoval Chrappa. Podľa neho najhoršia situácia bola v 2. štvrťroku 2020, keď zamestnanci odpracovali menej hodín v dôsledku uzavretia mnohých prevádzok alebo menšieho počtu zákaziek v otvorených prevádzkach, ako aj poberania nemocenských dávok počas čerpania karanténneho ošetrovného alebo nemocenského.

Výsledkom bol počas 30 rokov ojedinelý medziročný prepad priemernej nominálnej mzdy v 2. kvartáli 2020 o 1,2 percenta. "V ďalších štvrťrokoch sa odmeňovanie za prácu vrátilo k pozitívnym číslam pod vplyvom podpory štátnych príspevkov na udržanie zamestnanosti," dodal Chrappa.