Cezpoľní zarobia takmer o 20 percent viac ako rodení Bratislavčania

BRATISLAVA / Inštitút finančnej politiky prišiel s prieskumom, podľa ktorého slovenské deti majú rovnakú šancu zbohatnúť ako napríklad Dán či Nór. Výnimku ale tvoria deti najmenej zarábajúcich rodičov. Zväčša idú v ich šľapajách, ale nemusí to tak byť. Zaujímavé je ale zistenie, že rodáci z hlavného mesta sú platovo na tom v priemere horšie ako Slováci, ktorí sa do Bratislavy prisťahovali.

Prieskum Inštitútu finančnej politiky nesie názov Jablko padá ďaleko od stromu. A nie náhodou. "Väčšina slovenských detí má šancu zbohatnúť bez ohľadu na príjem ich rodičov," tvrdí Tomáš Rizman, autor správy. Majú rovnaké podmienky ako Dáni, Nóri či Fíni. Pravdou ale je, že čím z horších sociálnych podmienok deti pochádzajú, tým ťažšie to pre ne je."Zostávajú v pasci chudoby. Až 60 percent z nich má príjem nižší ako minimálna mzda," vravia analytici. 

Riešenie tam ale je aj pre nich. "Medzinárodne uznávaným receptom na elimináciu pasce chudoby je kvalitný univerzálny vzdelávací systém, ktorý dokáže deti pripraviť na život bez ohľadu na sociálne a vzdelanostné postavenie ich rodičov."

Cezpoľní sa majú lepšie 

Podľa prieskumu takzvaní CP-čkari pracujúci v Bratislave zarobia až o 19 percent viac ako rodení Bratislavčania. Ak sa v Bratislave zamestná niekto, kto z nej pochádza, v priemere zarobí 1 235 eur. Tí, čo sa v Bratislave zamestnajú, no ich rodičia majú trvalý pobyt mimo Bratislavy, zarobia v priemere až 1 471 eur, teda o 19 percent viac ako pôvodní Bratislavčania," hovoria odborníci.

+4 fotky

Prieskum rozdielov mzdy na SR

​Vysokoškolsky vzdelaní zamestnanci prichádzajúci z východnejších krajov s zarobia v Bratislave až 2077 eur, teda o 24 percent viac ako vysokoškoláci narodení v Bratislave. V ostatných krajoch sú rozdiely menej výrazné, pričom najmenší rozdiel medzi platom prisťahovalcov a domácich je v Banskobystrickom kraji.

Záleží aj od počtu detí

Generačnú elasticitu príjmov ovplyvňuje aj počet detí a vzdelanie. Miera, do akej sa prenesú príjmy otcov na ich synov, je výrazne vyššia v rodinách s viac ako piatimi deťmi (elasticita vyššia ako 24 percent). Súvis medzi príjmom otca a syna je naopak takmer zanedbateľný (elasticita nižšia ako 10 percent), ak je otec alebo syn vysokoškolsky vzdelaný. "Ide o prekvapivé zistenie, keďže vysokoškolské vzdelanie je výrazne ovplyvnené rodinou," dodáva Rizman. 

Pozrite si archívnu reportáž o vyššej minimálnej mzde: 

​