P. Kažimír: Útok na Irán môže priniesť zvýšenie sadzieb skôr, ako sa očakáva

Bratislava/Frankfurt nad Mohanom   - Vojna v Iráne a jej negatívny vplyv na infláciu môžu prinútiť Európsku centrálnu banku (ECB) k tomu, aby zvýšila úrokové sadzby skôr, než sa očakáva. Upozornil na to v aktuálnom rozhovore pre agentúru Bloomberg guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) a člen Rady guvernérov ECB Peter Kažimír. Centrálna banka sa podľa neho stále nachádza v „dobrej pozícii“ a nie je potrebné, aby konala už na budúcotýždňovom zasadnutí. Kažimír nechcel špekulovať o aprílovom či júnovom termíne, ale ECB bude podľa neho pripravená konať, ak to bude potrebné. Obáva sa, že spomienky na inflačný šok z roku 2022 znížili prah, pri ktorom firmy siahajú po zvyšovaní cien a spotrebitelia žiadajú vyššie mzdy. Jednoznačne preto prevládajú proinflačné riziká.

„Situácia je veľmi nestála - dokonca dramatická - a panika na trhoch a medzi politikmi môže predstavovať riziko,“ zhodnotil Kažimír. Naznačil, že so situáciou nebol spokojný ani pred udalosťami v Iráne. Ceny služieb podľa neho vykazujú vysokú zotrvačnosť, ceny tovarov neklesajú dostatočne rýchlo a ziskové marže firiem rastú. V tejto chvíli je guvernér NBS ešte viac znepokojený. „Riziká týkajúce sa inflácie sa jednoznačne posunuli smerom nahor. Na všetky diskusie o inflácii pod cieľom môžeme zabudnúť,“ konštatoval. Začínajú podľa neho rásť inflačné očakávania, ktoré sú včasným indikátorom dlhodobých následkov cenových šokov. Štvrťročné projekcie ECB, ktoré majú byť zverejnené tento mesiac a opäť v júni, nie sú podľa Kažimíra pre zmenu sadzieb nevyhnutnou podmienkou. „Nemám žiadne výhrady voči zvyšovaniu sadzieb aj bez nových prognóz. Je však jasné, že úvahy o ďalších zníženiach sú dnes celkom mimo hry,“ zdôraznil. Kažimírov záväzok byť pohotový je podľa Bloomberg v súlade s tým, čo hovoria jeho kolegovia. Rakúšan Martin Kocher v utorok (10. 3.) zdôraznil, že ECB si zachováva „plnú voľnosť“ v rozhodovaní a Yannis Stournaras z Grécka obhajoval potrebu flexibility. Prezidentka ECB Christine Lagarde, Francúz Francois Villeroy de Galhau a Lotyš Martins Kazaks uviedli, že banka nedovolí, aby sa inflácia opäť zakorenila.

Napriek neistote je Kažimír „pomerne optimistický“ v otázke ekonomického rastu a možnosť stagflácie ho príliš neznepokojuje. Varoval vlády, aby na ochranu spotrebiteľov a firiem pred drahými energiami nevyužívali nákladné opatrenia, keďže sú verejné financie v niektorých členských štátoch eurozóny napäté. „Niet pochýb o tom, že vlády prídu s nápadmi, ako ponúknuť aspoň určitú pomoc. Dôrazne by som ich od toho odrádzal a tlačil na to, aby boli opatrenia veľmi cielené a prísne časovo obmedzené. Ale v minulosti sa to nikdy nestalo,“ pripomenul Kažimír. Finančné trhy podľa Bloomberg počítajú so zvýšením sadzieb ECB v júni alebo neskôr, pričom sa spoliehajú na to, že rastúce ceny energií v dôsledku konfliktu na Blízkom východe donútia banku konať. V pondelok (9. 3.) svoje očakávania zmiernili na dve štvrťpercentné zvýšenia v roku 2026 po tom, ako Donald Trump povedal, že vojna by sa mohla čoskoro skončiť. Po Kažimírových vyjadreniach však investori stávky na vyššie sadzby posilnili a pravdepodobnosť, že sa tak stane už do júna, vzrástla na 60 %.