Kritické financie Slovenska: Na každého pracujúceho vychádza dlh 14-tisíc eur

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Archívne video Archívna reportáž

Na každého pracujúceho Slováka vychádza dlh 14-tisíc eur

BRATISLAVA / Dlh Slovenska prekročil 80 miliárd eur a na jedného pracujúceho pripadá 14-tisíc eur dlhu, čo zodpovedá jeho ročnému čistému príjmu. Analytik INESS Radovan Ďurana varuje pred nezodpovedným hospodárením a nedostatkom politickej vôle k reformám.

Slovenské verejné financie sa nachádzajú v alarmujúcom stave a číselné údaje v pomere k HDP túto realitu nedokážu zakryť. Každé deviate euro, ktoré štát minie, si musí požičať, čo vedie k neustálemu rastu dlhu a zhoršujúcej sa prognóze. Upozorňuje na to analytik INESS Radovan Ďurana v rozhovore, v ktorom poukazuje na hrozivý stav verejných financií.

Dlh, ktorý sa nedá splatiť?

Dlh Slovenska už prekročil 80 miliárd eur a tento rok sa vyšplhá na úroveň 60 % HDP. Hodnota je vysoko nad optimom, s ktorým sa pôvodne počítalo pri zavedení dlhovej brzdy. Logika dlhovej brzdy predpokladala, že Slovensko bude v čase priaznivej demografie hospodáriť s prebytkami, aby bolo pripravené na tlak v budúcnosti, keď silná povojnová generácia odíde do dôchodku.

Namiesto toho vstupujeme do tohto obdobia s enormným dlhom, ktorý podľa Ďuranu nie je možné splatiť. "Na jedného pracujúceho vychádza približne 14-tisíc eur dlhu, čo zodpovedá celému jeho ročnému čistému príjmu. Inými slovami, dlh je nesplatiteľný a vlády sa spoliehajú na ekonomický rast. Lenže ten je na Slovensku príliš slabý, aby dokázal pomer dlhu k HDP znižovať," vysvetľuje analytik.

Prejedáme si budúcnosť

Najväčší problém Ďurana vidí v štruktúre výdavkov. Namiesto investovania požičaných peňazí do projektov s návratnosťou, Slovensko ich míňa najmä na spotrebu. "To, čo si požičiame, prejeme," konštatuje Ďurana. "Vyplácame 13. dôchodky, plošné príspevky rodinám či energetickú pomoc aj tým, ktorí to vôbec nepotrebujú. Veľká časť ide aj na rast platov vo verejnom sektore, kde 450-tisíc zamestnancov každoročne znamená nárast mzdových výdavkov o miliardu eur." Navyše, prudký rast platov v zdravotníctve a školstve ešte viac zaťažil rozpočet.

Chýbajúca politická vôľa

Dôsledkom nezodpovedného hospodárenia je kombinácia rastúcich výdavkov a len čiastočne rastúcich príjmov, čo vedie k pretrvávajúcim deficitom. Ďurana poukazuje na kontrast so susednou Českou republikou, ktorá čelí rovnakým demografickým a ekonomickým výzvam, no dokáže udržať deficit pod hranicou 3 % HDP. "U nás je to len o miere populizmu a neochote povedať si pravdu o stave verejných financií," hovorí analytik.

Šanca na zásadnú reformu je podľa neho nízka. Aj keď by sa dalo ušetriť na sociálnych dávkach či v počte verejných zamestnancov, chýba politická vôľa prijať tvrdé rozhodnutia. "Minimálne dve tretiny nového konsolidačného balíka sa opäť postavia na plecia občanov," uzatvára skepticky Ďurana.