STAVEBNÍCTVO: Nájomné bývanie podľa návrhu rezortu financií môže výrazne predražovať ceny bytov, tvrdí združenie IUR

BRATISLAVA - Zavedenie povinného podielu nájomných bytov s regulovaným nájmom v nových developerských projektoch vo výške 5 až 10 percent od roku 2022, ako to navrhuje ministerstvo financií, môže výrazne predražovať ceny bytov. Myslí si to Juraj Suchánek, výkonný riaditeľ Inštitútu urbánneho rozvoja (IUR). Podľa neho plán rezortu financií Moderné a úspešné Slovensko – národný integrovaný reformný plán vyvoláva viac otáznikov, ako odpovedí. Nie je zrejmé, kto má nájomné byty vlastniť, resp. spravovať. "Dlhodobé vlastníctvo bytov a ich prenájom nie je pre väčšinu developerov predmetom ich podnikania. Chcieť to od developerov by bolo ako vyžadovať od automobiliek, aby prevádzkovali v mestách služby carsharingu s regulovanými cenami,“ dodáva Suchánek.

Podľa šéfa IUR ceny nových bytov aj napriek súčasnej koronakríze rastú, pričom len v Bratislave chýba približne 40-tisíc bytov a vedenie mesta hovorí aj o chýbajúcich 4 tisíckach nájomných bytov. "Pri súčasnom tempe výstavby, ako aj tempe povoľovania novej výstavby v Bratislave, keď ročne pribudne približne 2500 nových bytov, je dobehnutie tohto dlhu v nedohľadne. Nájsť riešenie nedostatku nájomných bytov s regulovaným nájmom sa pokúša aj Ministerstvo financií SR. Mohli by sme povedať, že je to super nápad, keď s novou komerčnou výstavbou bytov budú rásť aj počty nájomných bytov s regulovaným nájmom. Ako pri všetkom, aj tu si treba položiť otázku – kto to zaplatí?" dodáva Suchánek.

Dôležitou otázkou je podľa Sucháneka cena, za ktorú by prípadné obecné spoločnosti nájomné byty kupovali od developera. Ak by mala byť cena nižšia ako trhová, adekvátne by sa znižoval príjem developera z projektu. "Ten by mal ako každý podnikateľský subjekt dve možnosti: V prvom prípade by zvýšil cenu ostatných 90 – 95 percent bytov tak, aby dosiahol plánovaný príjem a zisk, alebo, ak by to na trhu nebolo možné, stavať by ani nezačal, nakoľko by mu projekt nedával ekonomický zmysel. Ani jedna z týchto možností by však pre väčšinu populácie nebola výhodná. V konečnom dôsledku by to znamenalo buď priamy rast cien všetkých nových bytov, alebo zníženie ich ponuky a následný rast cien bytov z dôvodu nízkej ponuky," upozorňuje výkonný riaditeľ IUR.

Povinný podiel nájomného bývania so sebou prináša podľa Suchánka kvantum ďalších nezodpovedaných otázok. "Nezníži regulované nájomné bývanie hodnotu bytov ich vlastníkom v dobe predaja? Má sa povinnosť týkať aj výstavby luxusných projektov? Bude chcieť mesto nakupovať byty s trhovou cenovkou v pásme nad 5 000 € za meter štvorcový? Povedzme si úprimne, v takýchto prípadoch asi umiestnenie regulovaného nájomného bývania nedáva zmysel," dodáva šéf IUR s tým, že v záujme zabezpečenia bývania pre všetkých treba hlavne čo najskôr zefektívniť povoľovacie procesy na úradoch. Komplikovanosť, nepredvídateľnosť a čas potrebný na povolenie stavieb sa podľa neho odráža aj na celkových nákladoch a konečných cenách.

Inštitút urbánneho rozvoja je občianske združenie, ktoré spája rôzne profesie, pôsobiace v oblasti urbánneho rozvoja a tvorby krajiny. Členmi sú architekti, inžinieri, projektanti, developeri, stavebné firmy, predstavitelia finančných inštitúcií, právnici, realitné kancelárie, správcovia nehnuteľností, marketingoví odborníci či reprezentanti samospráv a štátnej správy. Cieľom IUR je vytvoriť partnerský vzťah medzi verejnosťou, vládnymi inštitúciami, samosprávami a developerským odvetvím.