Chudobou bolo vlani na Slovensku ohrozených takmer 12 percent ľudí

BRATISLAVA - Príjmovou chudobou bolo na Slovensku v minulom roku ohrozených celkovo 11,9 % obyvateľov, čo predstavuje približne 640-tisíc osôb. V porovnaní s rokom 2018 podiel ľudí ohrozených chudobou klesol o 0,3 percentuálneho bodu. Početnosť skupiny obyvateľov, ktorá má mesačne menšie príjmy ako je hranica chudoby už niekoľko rokov klesá, vlani to bolo najnižšia hodnota za posledných šesť rokov. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu SR o príjmovej chudobe zo zisťovania s názvom EU SILC 2019.

"Pod hranicou chudoby žili v roku 2019 jednočlenné domácnosti, ak mali mesačné súhrnné príjmy nižšie ako 406 eur. Medziročne vzrástla hranica chudoby o 33 eur za mesiac,“ uviedol v tlačovej správe riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva ŠÚ SR Róbert Vlačuha. V prípade štandardných úplných domácností (dvaja dospelí a dve deti do 14 rokov) bola vlani hranica chudoby na úrovni 853 eur za mesiac. V porovnaní s predchádzajúcim rokom išlo takmer o 9-percentný nárast. V tejto skupine bolo rizikom chudoby ohrozených 10,2 % domácností.

K chudobou najviac ohrozeným skupinám patria tiež nezamestnané osoby. Až 56,7 % osôb bolo ohrozených rizikom chudoby, čo predstavuje nárast oproti predchádzajúcemu roku o 5,7 percentuálneho bodu. Nárast štatistici zaznamenali aj v kategórii dôchodcov, a to o 1,6 percentuálneho bodu na hodnotu 8,6 %. Aj výsledky zisťovania v roku 2019 potvrdili dlhodobé trendy, že deti a mladí vo veku do 17 rokov sú vystavení vyššiemu riziku chudoby ako dospelé a staršie osoby a tvoria najzraniteľnejšiu vekovú skupinu. "Pod hranicou chudoby žilo na Slovensku približne každé piate dieťa z uvedenej vekovej skupiny, čo predstavuje približne 187-tisíc osôb do 18 rokov," uvádza sa v tlačovej správe.

Na mieru rizika chudoby významne vplýva počet členov domácnosti. "Domácnosti so závislými deťmi sú dvojnásobne viac vystavené riziku chudoby ako domácnosti bez závislých detí, každá šiesta domácnosť so závislými deťmi je ohrozená chudobou, pri domácnostiach bez detí je to len 7,9 % domácností,“ tvrdí Vlačuha.

Dlhodobo je vyššie percento obyvateľov pod hranicou príjmovej chudoby v Košickom a Prešovskom kraji. "Najvýraznejšie zhoršenie situácie z regionálneho hľadiska sa prejavilo v roku 2019 v Banskobystrickom kraji, keď sa pod hranicou chudoby ocitlo 19,3 % obyvateľov kraja,“ zdôraznil Vlačuha. Región sa prebojoval na prvé miesto v rebríčku miery chudoby regiónov SR. Na druhom mieste bol Prešovský kraj (17,5 % obyvateľov ohrozených chudobou), a na treťom mieste Košický región (16,6 % obyvateľov). Najmenej osôb ohrozených chudobou bolo naďalej v Bratislavskom kraji, kde sa pod hranicou chudoby nachádzalo len 4,3 % obyvateľov (rovnako ako v minulom roku).

Zisťovanie EU SILC sa realizuje vo všetkých členských štátoch EÚ. Približne rovnakú hodnotu miery rizika chudoby ako Slovensko malo Slovinsko (12,0 %), Maďarsko (12,3 %), Dánsko (12,5 %), Holandsko (13,2 %) a Rakúsko (13,3 %). Z medzinárodného hľadiska patrí Slovensko ku krajinám s najnižšou mierou chudoby v EÚ. Podľa dát za rok 2019 bolo Slovensko s podielom ľudí vystavených chudobe na úrovni 11,9 % na tretej priečke v EÚ. Nižšiu mieru rizika chudoby mali vlani Česká republika (10,1 %) a Fínsko (11,6 %). Naopak, najvyššiu mieru rizika chudoby a teda aj najväčší podiel obyvateľstva či domácností, ktoré hospodária mesačne so sumami nižšími ako je národná hranica chudoby, malo Rumunsko (23,8 %), ďalej Lotyšsko (22,9 %), Bulharsko (22,6 %) a tiež Estónsko (21,7 %), Španielsko (20,7 %) a Litva (20,6 %).

Hranica rizika príjmovej chudoby predstavuje skupinu ľudí, ktorých príjmy sú menšie ako je stanovená hranica chudoby. Tá sa určuje podľa výšky príjmov a sociálnych dávok v krajine, upravuje sa každý rok a má niekoľko rôznych hodnôt podľa veľkosti, resp. počtu osôb v domácnosti. Štatistický úrad SR je zapojený do zisťovania o chudobe, presnejšie do Zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností (EU SILC), od roku 2005. Dáta sú porovnateľné pre všetky krajiny EÚ a sú východiskom pre hodnotenie životnej úrovne obyvateľstva, ako aj podkladom pre opatrenia vedúce k rastu kvality života.