Zástupcovia slovenského protifašistického odboja podpísali pred 76 rokmi Vianočnú dohodu
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Počas vianočných sviatkov v roku 1943 sa v bratislavskom byte právnika Mateja Joska stretli zástupcovia odbojových prúdov a podpísali dohodu o spoločnom postupe v boji proti vtedajšej vládnej moci vojnovej Slovenskej republiky. Spojenectvo s nacistickým Nemeckom prekážalo predovšetkým demokratickej časti slovenskej spoločnosti a odpor proti režimu ešte viac vzrástol po priamom vstupe krajiny do vojny, keď sa na Slovensku postupne začalo formovať široké protifašistické hnutie.
Demokratický odboj komunikoval s exilovou londýnskou vládou na čele s Edvardom Benešom. Po útoku Nemecka na Sovietsky zväz sa výrazne aktivizoval aj komunistický odboj. Opozícia proti režimu sa začala prejavovať takmer vo všetkých vrstvách spoločnosti. Stretnutie predstaviteľov demokratických a občianskych protifašistických skupín a zástupcov komunistického odboja nadväzovalo na ich predchádzajúce spoločné rokovania.
Dohodu podpísali 25. decembra a podľa tohto dátumu sa tento dokument nazýva Vianočná dohoda. Na základe tejto dohody sa vytvorila ilegálna Slovenská národná rada (SNR) a spoločná dohoda obsahovala aj predstavu o usporiadaní povojnového Československa, ktorá mala byť postavená na princípe rovnosti slovenského a českého národa.
Za demokratickú občiansku odbojovú skupinu dohodu podpísali Jozef Lettrich, Ján Ursíny a Matej Josko a za komunistickú stranu ju podpísal Karol Šmidke, Gustáv Husák a Ladislav Novomeský. V januári 1944 sa k podpisom občianskej časti pripojil ekonóm Peter Zaťko a pod dohodu sa za sociálnodemokratickú stranu podpísal aj Ivan Horváth.
Vianočná dohoda zaväzovala odbojové skupiny viesť jednotný boj s cieľom odstrániť nacisticko-nemecký systém a fašistický režim vtedajších domácich vládcov.
Vo februári 1944 text Vianočnej dohody rádiotelegraficky odoslali prezidentovi Edvardovi Benešovi do Londýna. Slovenská národná rada potom udržiavala kontakty s československou vládou a s celým zahraničným odbojom. Po vypuknutí Slovenského národného povstania (SNP) v auguste 1944 vyšla Slovenská národná rada z ilegality a začala pôsobiť na povstaleckom území, kde prevzala politickú moc, zrušila diskriminačné protižidovské zákony a zakázala HSĽS aj nemecké a maďarské politické strany.