Vytváranie úspor nie je pre Slovákov samozrejmosťou

Dôležitosť sporenia sa začala zdôrazňovať už takmer pred sto rokmi. Bankári na kongrese v Miláne v roku 1924 vyhlásili posledný októbrový deň za Svetový deň sporenia. Zámerom bolo zvýšiť povedomie o dôležitosti úspor. Rastúca zadlženosť slovenských domácností podľa vyjadrení spoločnosti Partners Group SK nasvedčuje, že vytváranie úspor nie je samozrejmé ani v súčasnosti. "Človeka, ktorý si nesporí, môžu nečakané, zato bežné životné situácie nepríjemne prekvapiť aj napriek tomu, že mnohé z nich mohol v predstihu niekoľkých rokov predvídať," hovorí odborník na osobné financie z Partners Group SK Michal Nagy.

Na to, aby človek začal sporiť, nemusí fyzicky chodiť do banky. "Stačí mu mobilná aplikácia, v ktorej zvládne kompletný manažment k sporeniam sám, rýchlo a jednoducho," povedala PR manažérka 365.bank Linda Valko Gáliková. Nízke sadzby na sporeniach a inflácia, ktorá Slovákom časť úspor ukrajuje, sú síce podľa Gálikovej faktom súčasnosti, ale sporiť má zmysel aj za týchto okolností. "Dôležité je uvedomiť si, že klasické sporenia v bankách nie sú investičným nástrojom, na ktorom sa dá zbohatnúť, ale slúžia na odkladanie peňazí na naše budúce plány a predovšetkým na vytváranie rezervy na horšie časy," vysvetľuje Gáliková.

S infláciou sa dokáže podľa Gálikovej popasovať napríklad automatické sporenie, kde si síce peniaze nemožno vkladať, pretože funguje na princípe zaokrúhľovania platieb, ale úspory má na ňom človek hneď k dispozícii a sú úročené úrokom, ktorý dokáže poraziť infláciu. Zároveň sú klientove úspory rovnako, ako v prípade klasických sporení, chránené systémom ochrany vkladov. Inou možnosťou je podľa Gálikovej kombinovať sporenie s investovaním, kde však už zohráva úlohu vyššie riziko a menšia likvidita ako na klasickom sporení.

Ako povedal Nagy, ideálne sporenie nastane vtedy, keď sa postupne dopracujeme k tomu, že 10 % príjmu domácnosti odložíme na krátkodobé sporenie, ktorým si vytvoríme rezervu. Ďalšia desatina z príjmu by mala smerovať na strednodobé a tretia desatina na dlhodobé sporenie. Takže spolu 30 % z príjmov každý mesiac odložíme, vďaka čomu si podľa Partners Group SK zabezpečíme všetky očakávané i neočakávané udalosti.

Finančná rezerva domácnosti a sporenie nie je pritom to isté, obe sú však dôležité. "Rezerva má slúžiť výhradne na nečakané udalosti. Odporúčaná optimálna rezerva je vo výške 6 platov alebo aspoň 6 mesiacov spotreby domácnosti. Nesmie slúžiť na financovanie dovolenky, zariadenia bytu ani výmeny auta za novšie," vysvetľuje Nagy. Sporenie je podľa neho účelové a očakávané. Dôležité je dobre si naplánovať tieto výdavky a nastaviť sporenie tak, aby nás tieto výdavky nezaskočili.

Odkladať si peniaze na horšie časy alebo na plánované výdavky by sme mali podľa Gálikovej za každých okolností. Sporiť pritom môžeme aj nižšie sumy. Podľa výsledkov prieskumu 365.bank myslí na rezervu takmer 60 % Slovákov, pričom pol roka bez príjmu by dokázala vydržať pätina Slovákov. Väčšiu rezervu majú vytvorenú starší ľudia. Odložiť si pritom bokom pár eur dokážu aj ľudia s nižšími príjmami. To podľa Gálikovej znamená, že dôvodom, prečo si ľudia nesporia, nemusí byť iba výška ich príjmu, ale úlohu môže zohrávať slabá finančná disciplína či neporiadok v príjmoch a vo výdavkoch.

Najdôležitejším pravidlom pri sporení je sporiť pravidelne, nie iba sporadicky, keď nám ostane niečo navyše. Ideálne je preto podľa Gálikovej nastaviť si trvalý príkaz. To si myslí aj Nagy. "Zo skúseností viem, že absolútna väčšina Slovákov, ak si nastaví tento príkaz spočiatku na 10 % z príjmu, nepocíti rozdiel v životnom štandarde. Nejde totiž o nič iné ako návyk," hovorí Nagy. Kto si vytvoril návyk na odloženie 10 % z príjmu, zistí, že môže vyskúšať odložiť si 15 % alebo 20 %. Ak by predsa len vyššia suma peňazí začala zaťažovať rodinný rozpočet, odborník radí vytvoriť si ďalší zvyk, a to odloženie polovice z každého zvýšenia príjmu alebo odmeny.