Vláda reviduje zákon o financovaní cirkví, tie súhlasia

BRATISLAVA - Vláda ide po sedemdesiatich rokoch revidovať zákon o financovaní cirkví. Doteraz platný zákon z roku 1949 o hospodárskom zabezpečení cirkví a náboženských spoločností štátom už totiž nevyhovuje aktuálnym potrebám. Hoci oslovené cirkvi zatiaľ nemajú k navrhovanému zákonu výhrady, podľa odborníka na cirkvi, sociológa Miroslava Tížika zo Slovenskej akadémie vied zákon zvýhodní najväčšiu, teda Rímskokatolícku cirkev. V jej mene sa hovorca Konferencie biskupov Slovenska Martin Kramara vyjadril, že "návrh zákona je výsledkom práce odbornej komisie, v ktorej spolu dlhodobo rokovali zástupcovia štátu aj cirkví" a vnímajú ho pozitívne. Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV) vo svojom stanovisku pripomenula, že návrh zákona o financovaní cirkví pripravovalo ministerstvo kultúry ešte za predchádzajúceho vedenia ECAV a zatiaľ len prechádza medzirezortným pripomienkovým konaním. Za dôležité považujú, že „finančný balík od štátu si bude môcť každá cirkev rozdeliť podľa svojho uváženia a potrieb“. Naďalej sa tiež chcú usilovať najmä o zvyšovanie darcovstva a získavanie dobrovoľných príspevkov.

Ani menšie cirkvi však nemajú s návrhom ministerstva kultúry zásadný problém. Predseda Rady Cirkvi bratskej Štefan Evin pre agentúru SITA povedal, že s predkladaným návrhom súhlasia. „Boli sme súčasťou procesu a diskusií o podobe zákona a k jeho súčasnému zneniu nemáme pripomienky. Návrh zákona hovorí o podpore cirkvi aj poskytovaním oslobodení a úľav na daniach, poplatkoch a iných úľav podľa osobitných predpisov (§3 ods. 2). Cirkvi by privítali, keby napríklad príspevok k platu duchovným, ktorý je im poskytovaný z dobrovoľných zbierok veriacich - lebo štátny príspevok netvorí ani polovicu priemernej mzdy - bol napríklad oslobodený od dvojitého zdanenia a podobne,“ povedal predstaviteľ Cirkvi bratskej.

„Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike (NSJS) nevyužíva možnosť financovania svojej činnosti štátom podľa platného zákona a ani neplánuje začať využívať túto možnosť podľa navrhovanej legislatívnej zmeny,“ uviedol Rastislav Eliaš z oddelenia pre styk s verejnosťou z Náboženskej spoločnosti Jehovovi svedkovia v Slovenskej republike. „Činnosť NSJS je financovaná najmä z dobrovoľných darov Jehovových svedkov. Naše náklady znižuje to, že nemáme platených duchovných, že verejná náboženská činnosť jednotlivcov z radov Jehovových svedkov je vykonávaná bez nároku na plat a že miesta, kde uctievame Boha, nie sú honosné,“ spresnil pre agentúru SITA.

Výhrady k pripravovanému návrhu zákona nemá ani Ústredný zväz židovských náboženských obcí. „Text návrhu zákona sa tvoril v dlhej diskusii s cirkvami a je výsledkom prijateľného kompromisu. Zväz sa preto stotožňuje s návrhom ministerstva, považuje ho za vyvážený, relatívne spravodlivý a nebude preto predkladať žiadne pripomienky,“ reagoval podpredseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí Igor Rintel. S návrhom zákona súhlasí aj Cirkev československá husitská na Slovensku, jej stanovisko tlmočil agentúre SITA biskup tejto cirkvi Jan Hradil.

„Keďže k zneniu návrhu zákona sme sa dostali iba pred niekoľkými dňami, nevieme ešte jasne posúdiť, či uvedený zákon bude pre nás dobrý alebo nie, a aké bude mať pre nás dopady v prípade jeho schválenia. Môj osobný dojem po zbežnom preštudovaní je, že zmena zákona by nám dala väčšiu slobodu v nakladaní s financiami od štátu ako doteraz, čo vnímam pozitívne,“ uviedol pre agentúru SITA superintendent Evanjelickej cirkvi metodistickej Štefan Rendoš.

„Bratská jednota baptistov v Slovenskej republike je zväzom 26 baptistických cirkevných zborov na Slovensku, spolu zahŕňa asi 2 000 pokrstených členov, plus priateľov a rodinných príslušníkov. O pripravovanom zákone sme boli informovaní a mali sme možnosť primerane participovať na jeho príprave. Oceňujeme solidaritu s menšími cirkvami v základnom nastavení a akceptujeme zohľadnenie počtu veriacich pri rozdeľovaní prípadných budúcich navýšení. Veríme, že cirkvi a náboženské spoločnosti zastávajú v našej spoločnosti dôležité funkcie a ich podpora vo výške menej ako 0,3 percenta ročného štátneho rozpočtu je dobrou investíciou v prospech nášho národa," uviedol predseda Rady Bratská jednota baptistov Benjamin Uhrin. Ako dodal, budú vďační, ak sa v legislatívnom procese podarí tento zákon prijať bez zásadných zmien.

Navrhovaný systém financovania cirkví má pri výške dotácie zohľadňovať počet veriacich jednotlivých cirkví. Podľa odborníka na cirkvi sociológa Miroslava Tížika zo Slovenskej akadémie vied tento princíp znevýhodňuje menšie cirkvi a posilní najväčšiu cirkev na Slovensku, teda Rímskokatolícku cirkev. K tej sa pri sčítaní ľudu v roku 2011 prihlásilo až 3 347 277 veriacich, čo predstavuje 62,02 percenta z celkového počtu ľudí vyznávajúcich nejakú vieru. K ostatným cirkvám sa hlási výrazne nižší počet ľudí.

Cirkev bratská má 3 396, čiže 0,06 percenta veriacich, Náboženská spoločnosť Jehovovi svedkovia má podľa sčítania ľudu 17 222, čiže 0,32 percenta veriacich. K Ústrednému zväzu židovských náboženských obcí sa prihlásilo 1 999, t. j. 0,04 percenta veriacich, k Cirkvi československej husitskej na Slovensku sa hlási 1 782, teda 0,03 percenta veriacich.

Podľa sociológa Tížika však o žiadnu zásadnú zmenu vo financovaní cirkví nejde. „Avizovaná modifikácia existujúcich pravidiel znamená len jednu zmenu, a to posilnenie financovania katolíckej cirkvi v neprospech iných registrovaných cirkví. Napriek tvrdeniu o zachovaní solidarity s malými cirkvami je toto hlavný odkaz informácií, čo ministerstvo kultúry zverejnilo,“ uviedol pre agentúru SITA.