Polojasno
13°
Bratislava
Boris
14.10.2024
935. deň na Ukrajine: Ruské sily údajne dobyli ďalšiu dedinu na východe Ukrajiny
Zdielať na

935. deň na Ukrajine: Ruské sily údajne dobyli ďalšiu dedinu na východe Ukrajiny

Zdroj: TASR

KYJEV / Ruské jednotky údajne prevzali kontrolu nad obcou Želanne Perše v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. V sobotu 14. 9. tu uviedla agentúra TASS s odvolaním na ruské ministerstvo obrany. TASR informuje podľa agentúr Reuters a AFP.

Ruské ministerstvo obrany pri informovaní použilo ruský názov obce Želannoe Pervoe a uviedlo, že "bola oslobodená vďaka aktívnym a operáciám južných jednotiek."

Dedina mala pred vypuknutím celoplošnej invázie Ruska na Ukrajinu približne 200 obyvateľov. Nachádza sa neďaleko mesta Pokrovsk, ktoré je dôležitým logistickým uzlom ukrajinskej armády na tomto úseku frontu.

Ruské sily sa k Pokrovsku približujú už niekoľko mesiacov. Hlavný veliteľ ukrajinských ozbrojených síl Olexandr Syrskyj koncom augusta uviedol, že boje v okolí Pokrovska sú mimoriadne náročné.

Napriek tomu, že ukrajinské ozbrojené sily 6. augusta vtrhli do ruskej Kurskej oblasti, Moskva naďalej získava v Doneckej oblasti nové pozície. Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň vyhlásil, že prvoradým cieľom Ruska je oslobodenie celého Donbasu, ktorého súčasťou je aj Donecká oblasť, a ukrajinský vpád do Kurskej oblasti nespomalil postup ruských jednotiek na východe Ukrajiny.

Rusko a Ukrajina si vymenili po 103 vojnových zajatcov

Ruské ministerstvo obrany v sobotu 14. 9. oznámilo už druhú výmenu zajatcov s Ukrajinou v priebehu dvoch dní. Rusko v rámci tejto výmeny Ukrajine vydalo 103 vojnových zajatcov a rovnaký počet ich od Ukrajiny údajne získalo. Ukrajina zatiaľ túto výmenu zajatcov neoznámila, uviedla stanica Rádio Sloboda (RFE/RL) a agentúra Reuters.

RFE/RL doplnila, že Rusku boli údajne vydaní vojaci zajatí počas ofenzívy, ktorú ukrajinské jednotky spustili začiatkom augusta v Kurskej oblasti na západe Ruska. Prepustení ruskí vojaci sú teraz v Bielorusku a dostávajú lekársku a psychologickú pomoc a môžu kontaktovať svojich príbuzných. Všetci prepustení zajatci by čoskoro mali byť odvezení do Ruska.

Ruské ministerstvo obrany spresnilo, že k návratu ruského vojenského personálu z ukrajinského zajatia prispeli Spojené arabské emiráty.

V piatok si Ukrajina a Rusko vymenili po 49 vojnových zajatcov. Medzi tými, ktorí sa vrátili na Ukrajinu, boli aj obrancovia oceliarní Azovstaľ v momentálne Ruskom okupovanom ukrajinskom prístavnom meste Mariupol, ako i rodáčka z okupovaného a anektovaného Krymu Lenija Umerovová, ktorú zadržali v roku 2022 pri prekračovaní rusko-gruzínskych hraníc. Dievčina cestovala na Krym za chorým otcom.

Umerovová bola najprv v Rusku odsúdená v správnom konaní, v máji 2023 bola obvinená zo špionáže a odvtedy bola vo vyšetrovacej väzbe. Ukrajinský ľudskoprávny ombudsman Dmytro Lubinec v poznamenal, že piatková výmena bola v poradí 56. medzi Ukrajinou a Ruskom. V rámci týchto výmen sa na Ukrajinu vrátilo viac ako 3500

NATO mohlo urobiť viac, aby zabránilo ruskej agresii na Ukrajine, vyhlásil Stoltenberg

Generálny tajomník Severoatlantickej aliancie (NATO) Jens Stoltenberg v sobotu vyhlásil, že aliancia mohla urobiť viac pre vyzbrojenie Ukrajiny v snahe zabrániť ruskej invázii vo februári 2022. Uviedol to v rozhovore pre nemecký týždenník FAS.

"Teraz poskytujeme vojenské prostriedky na vedenie vojny - vtedy sme mohli poskytnúť vojenské prostriedky, aby sme vojne zabránili," uviedol Stoltenberg. Generálny tajomník aliancie v rozhovore poukázal na neochotu NATO poskytnúť zbrane, o ktoré Kyjev žiadal pred ruskou inváziou, pretože členské štáty sa obávali eskalácie napätia s Ruskom.

Stoltenberg taktiež v rozhovore uviedol, že ukončenie vojny na Ukrajine sa dosiahne len za rokovacím stolom. "Na ukončenie tejto vojny bude musieť v určitej fáze opäť dôjsť k dialógu s Ruskom. Musí však byť založený na silnej pozícii Ukrajiny," povedal.

Šéf NATO odmietol potvrdiť, že po odchode z vedenia aliancie prevezme od nemeckého diplomata Christopha Heusgena funkciu predsedu Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Pre FAS uviedol, že zvažuje "viacero možností" a bude sa zdržiavať v Osle. Uvažuje taktiež nad spísaním pamätí.

Stoltenbergovi, bývalému nórskemu premiérovi, v októbri uplynie funkčné obdobie na pozícii generálneho tajomníka NATO. Túto pozíciu zastával od roku 2014. V júni členské štáty za nového šéfa NATO zvolili bývalého holandského premiéra Marka Rutteho. Stoltenberg bol druhým najdlhšie slúžiacim generálnym tajomníkom NATO po Holanďanovi Josephovi Lunsovi, ktorý alianciu viedol medzi rokmi 1971 - 1984.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy