Zatiahnuté
19°
Bratislava
Svetozár
16.5.2024
776. deň na Ukrajine: Ukrajina zničila 14 zo 17 ruských dronov a dve navádzané strely
Zdielať na

776. deň na Ukrajine: Ukrajina zničila 14 zo 17 ruských dronov a dve navádzané strely

KYJEV / Ukrajine sa podarilo zneškodniť 14 zo 17-tich ruských dronov, ktoré si to opäť namierili na jej územie. Tentoraz Rusi útočili na juhu krajiny. Podľa úradov v Odeskej oblasti utrpeli zranenia najmenej dvaja ľudia. Ďalšie útoky si vyžiadali najmenej 5 obetí. Do v posledných dňoch intenzívne ostreľovaného Charkova si to namieril ukrajinský prezident Volodymyr Zelenský. Kontroloval tam budovanie opevnenia. Moskva sa podľa neho usiluje o vyľudnenie Charkovskej oblasti.

Ukrajina zničila 14 zo 17 ruských dronov a dve navádzané strely

Ukrajinská protivzdušná obrana zostrelila 14 zo 17 dronov, ktorými Rusko zaútočilo v noci na stredu 10. apríla na juh krajiny. Ruské sily odpálili tiež niekoľko striel, z ktorých sa Ukrajine podarilo dve zostreliť, uviedol na telegrame veliteľ ukrajinského letectva Mykola Oleščuk, ktorého citovala agentúra Reuters. Ukrajinské úrady hlásia dvoch ranených v Odeskej oblasti a poškodenie energetiky na juhu krajiny.

Rusko na Ukrajinu vyslalo tiež dve strely s plochou dráhou letu Iskander-K a balistickú raketu Iskander-M; čo sa s týmito zbraňami stalo, Oleščuk nespresnil. Južné velenie ukrajinských ozbrojených síl na telegrame uviedlo, že 12 dronov bolo zostrelených nad Mykolajivskou oblasťou a dva nad Odesou. Už v utorok večer sa podľa Oleščuka podarilo zostreliť dve riadené letecké strely Ch-59, vypálené na Odese.

Ruský útok si vyžiadal dvoch zranených z radov pracovníkov dopravného podniku v Odeskej oblasti, uviedol na svojom webe list Ukrajinska pravda s odvolaním sa na miestne a oblastné úrady. V samotnej Odese ruský útok podľa starostu Hennadija Truchanova poškodil energetickú infraštruktúru, súkromný dom a niekoľko áut. Útok sa odohral na výročie oslobodenia mesta od nacistických okupantov, pripomenul Truchanov aj šéf oblastnej správy Oleh Kiper.

Na Ukrajine schválili v prvom čítaní zákon, ktorý umožní väzňom slúžiť v armáde

Ukrajinský parlament schválil v prvom čítaní návrh zákona, ktorý by umožnil službu v armáde odsúdeným za menej závažné trestné činy. Nevzťahuje sa napríklad na tie, ktoré súdy uznali za vinné z úkladných vrážd, sexuálneho násilia alebo zločinov proti národnej bezpečnosti, uviedol v stredu 10. apríla  zákonodarca Oleksij Hončarenko na sieti Telegram. Norma má podľa agentúry Reuters pomôcť doplniť ukrajinské jednotky a striedať vojakov vyčerpaných po dvoch rokoch bojov proti ruskej inváznej armáde.

Návrh zákona predpokladá, že v čase mobilizácie alebo vojnového stavu budú môcť súdy podmienečne prepustiť väzňov na výkon vojenskej služby na základe zmluvy, napísal server Ukrajinska pravda. Poslanec Jaroslav Železňak naznačil, že návrh zákona pred druhým a zároveň záverečným čítaním pravdepodobne dozná zmien, aby sa eliminovalo riziko korupcie.

Zákonodarcovia tiež schválili v prvom čítaní iný návrh zákona, ktorý sprísňuje tresty pre tých, ktorí neuposlúchnu pravidlá mobilizácie. Podľa Železňaka tiež tento dokument ešte zrejme čakajú zmeny pred ďalším hlasovaním.

Najvyššia rada, teda ukrajinský parlament, sa okrem toho začala v druhom čítaní zaoberať širším návrhom zákona, ktorý upravuje pravidlá mobilizácie a už skôr vyvolal vlnu kritiky. Prvý návrh bol stiahnutý a upravený dokument prešiel prvým čítaním 7. februára, poznamenal server The Kyiv Independent, podľa ktorého poslanci odvtedy predložili viac ako 4 000 pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhov k zákonu.

Boj na Ukrajine je aj naším bojom, uviedol v Európskom parlamente belgický kráľ

Boj na Ukrajine je aj naším bojom, ide o obranu našej bezpečnosti a tiež našich hodnôt, vyhlásil belgický kráľ Philippe vo svojom vystúpení v Európskom parlamente. "V podpore Ukrajiny sme ukázali, že dokážeme byť jednotní a prijímať silné rozhodnutia," vyhlásil belgický panovník. Aj Európania sa podľa neho cítia ohrození, a to úplne oprávnene. Rovnakú jednotu EÚ ukázala po referende o britskom odchode z únie, ale aj počas pandémie choroby covid-19, dodal kráľ Philippe. Jeho krajina tento polrok Európskej únii predsedá.

"V kritických časoch dokazujeme našu jednotu, EÚ je však viac ako len krízové riadenie, ide o úniu, ktorú poháňa dlhodobá vízia," povedal belgický kráľ. Spomenul, že je potrebné, aby Európska únia zostala jednotná, aj pokiaľ ide o dosahovanie klimatických cieľov. Od takzvanej Zelenej dohody pre Európu (Green Deal) sa Európska únia podľa mnohých kritikov v posledných mesiacoch, aj pod vplyvom protestov poľnohospodárov, odvracia. "V roku 2020 sme splnili ciele týkajúce sa emisií skleníkových plynov, avšak cesta k dosiahnutiu cieľov pre roky 2030 a 2050 je ešte dlhá," vyhlásil kráľ Philippe.

Ukrajina veľa nežiada, uviedol Zelenskyj, ktorý volal po dodávkach ďalších zbraní

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom virtuálnom prejave na ekonomickom fóre v gréckych Delfách požiadal spojencov o dodanie ďalších zbraní na Ukrajinu. Zdôraznil, že Ukrajina potrebuje ďalšie systémy protivzdušnej obrany, bojové lietadlá a delostrelecké zbrane. Zelenskyj v poslednom čase mnohokrát upozorňoval, že sa Ukrajine stále nedostáva prostriedkov protivzdušnej obrany a ďalších zbraní, a dokonca varoval, že Ukrajina sa bude musieť dať na ústup, ak nedostane sľúbenú americkú vojenskú pomoc. Vo svojom dnešnom prejave zdôraznil, že požiadavky Ukrajiny nie sú nijako prehnané.

Zelenskyj apeloval na ukrajinských spojencov, že všetko závisí od ich politickej vôle, a vyhlásil, že z "deficitu" ich rozhodnosti môže ťažiť ruský prezident Vladimir Putin. "V tejto vojne môžeme zvíťaziť. Ale cesta k víťazstvu nevedie cez deficity," vyhlásil podľa portálu RBK-Ukrajina Zelenskyj.

"Ukrajina o veľa nežiada. Potrebujeme systémy protivzdušnej obrany a bojové lietadlá, ktoré ochránia naše mestá pred ruským terorom. Niekoľko desiatok systémov a dostatočné množstvo súčasných stíhačiek a nebudú vôbec problémy s ruským letectvom a bombami," uviedol Zelenskyj. "Potrebujeme delostrelectvo, aby sme posunuli front a navrátili na Ruskom okupované územia normálny život," dodal.

Zelenskyj by si "rád" vypočul predstavy Trumpa o ukončení vojny

Ide o reakciu na medializované správy, že exprezident Trump v súkromí hovorí, že by v prípade znovuzvolenia mohol ruskú inváziu na Ukrajinu ukončiť nátlakom na Kyjev, aby sa vzdal časti svojho územia vrátane Krymského polostrova a pohraničnej oblasti Donbas v prospech Moskvy. "Predovšetkým to boli signály na určitých mediálnych platformách. Nepočul som to priamo od Trumpa," spresnil Zelenskyj. Zatiaľ tiež nemal príležitosť zhovárať sa sním o jeho predstavách ukončenia vojny. Ak sa takáto príležitosť naskytne, "rád si ich vypočujem a potom môžeme na túto tému diskutovať," uviedol.

V utorkovom interview pre nemecký denník Bild Zelenskyj povedal, že Trumpa pozval na Ukrajinu, aby si tamojšiu situáciu pozrel na vlastné oči a vyvodil vlastné závery. Trump podľa neho súkromne vyjadril záujem toto pozvanie prijať. Zelenského tvrdenia v stredu poprel predstaviteľ Trumpovho volebného štábu a označil ich za nesprávne. "Zelenskij sa neozval a Trump povedal, že by nebolo vhodné, aby teraz išiel na Ukrajinu, keďže nie je vrchným veliteľom," dodal nemenovaný predstaviteľ.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy