Rusko vydalo zatykač na estónsku premiérku či lotyšského premiéra. Považujú to za poctu

TALIN/VILNIUS / Je to pre nás pocta. To, čo robíme, robíme podľa všetkého správne. Aj takto reagovali viacerí predstavitelia pobaltských krajín na správu, že na nich ruské úrady vydali zatykač. Na zoznam hľadaných osôb sa dostala napríklad estónska premiérka Kallas či litovský minister kultúry Kairys. Dôvodom bolo podľa ruskej štátnej agentúry odstraňovanie sovietskych pamätníkov v týchto krajinách.

"Rusko má stále pocit, že má právo miešať sa do vnútorných záležitostí slobodných suverénnych demokratických štátov ako je Litva. To je však nezmysel," zhodnotil svoje zaradenie na zoznam hľadaných osôb litovský minister kultúry Simonas Kairys. Tento krok v zásade vníma ako odmenu za svoju prácu. "Značí to, že som na správnej ceste," konštatoval.

Zatykač okrem neho vydali aj na desiatky bývalých litovských poslancov, šéfa úradu estónskej vlády či samotnú estónsku premiérku. Aj ona prikyvuje, že sa hrozieb z Kremľa neľaká. "Kremeľ dúfa, že sa mu podarí umlčať mňa aj ďalších. Je to však naopak. Budem naďalej silne podporovať Ukrajinu a zlepšovanie európskej obrany," vyhlásila estónska premiérka Kaja Kallas.

Krok ruských úradov vysvetľujú tamojšie médiá odstraňovaním sovietskych pamätníkov v bývalých krajinách východného bloku. Pobaltské krajiny považujú obdobie, v ktorom tvorili súčasť Sovietskeho zväzu, za okupáciu zo strany Moskvy. "Končíme s ochranou sovietskych pamätníkov, ktoré ospravedlňovali režim a okupáciu," uviedla Kallas. 

Rusko naopak tvrdí, že krajiny ochránilo pred nacizmom. Odstraňovanie pamiatok nabralo na obrátkach najmä po začiatku ruskej invázie na Ukrajinu. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničia Zacharovová pritom hrozí, že vydanie zatykačov je len začiatkom. Estónsko a Litva dnes preň poslali Moskve oficiálne protestné nóty.