706. deň na Ukrajine: Armáde sa podarilo zneškodniť 15 ruských dronov

KYJEV / Najnovšie ruské útoky na Ukrajine si vyžiadali najmenej dve obete. Sirény bolo počuť na juhu, ale aj na východe krajiny. Ukrajinskej armáde sa podarilo zneškodniť 15 ruských dronov. O zostrelení bezpilotných lietadiel informovala aj Moskva. Tvrdí, že ruské systémy protivzdušnej obrany zachytili a zničili 21 ukrajinských dronov. Ich cieľom bol napríklad aj na anektovaný Krym. Tieto informácie sa však nedajú nezávisle overiť.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Ukrajinská armáda v noci na utorok zneškodnila 15 z 35 dronov vypustených Ruskom

Ruská armáda v noci na utorok útočila na ciele na Ukrajine za pomoci 35 samovražedných bezpilotných lietadiel. Ukrajinská protivzdušná obrana zlikvidovala 15 z nich. Vo svojej rannej zvodke o tom informoval generálny štáb ukrajinskej armády, ktorý však nespresnil, kde skončilo 20 nezlikvidovaných dronov typu Šáhid a aké mal ich útok následky.

Ako vo svojom spravodajstve v utorok spresnila britská stanica BBC, sociálne siete na Ukrajine v noci na utorok 30. januára informovali, že zásah dostal sklad ropy v meste Zmijiv v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny. Primátor mesta Kryvyj Rih Olexandr Vilkul okrem toho písal o jednom drone, ktorý v utorok ráno unikol ukrajinskej protivzdušnej obrane a zasiahol "zariadenie civilnej infraštruktúry". Následne vypukol požiar, no zaobišiel sa bez obetí.

Nálety dronov hlásili aj z juhu Kyjevskej oblasti, ako aj zo Sumskej oblasti. BBC uviedla, že letecký poplach bol v noci na utorok vyhlásený na celom území Ukrajiny. Útoku dronov bola v noci na utorok vystavená aj Brianská oblasť na západe Ruska pri hraniciach s Ukrajinou, doplnila BBC s odvolaním sa na gubernátora oblasti Alexandra Bogomaza. Podľa Bogomaza "ukrajinské" bezpilotné lietadlo bolo zneškodnené silami protivzdušnej obrany ruského ministerstva obrany. Podľa gubernátora nedošlo k žiadnym zraneniam ani škodám.

Tusk: EÚ nájde riešenie, ako pomôcť Ukrajine, s Maďarskom aj bez neho

Európska únia nájde riešenie, ako pomôcť Ukrajine, a to so súhlasom Maďarska a aj bez neho. Vyhlásil to v utorok poľský premiér Donald Tusk. Pred tohtotýždňovým summitom EÚ chce podľa vlastných slov hovoriť aj s predsedom slovenskej vlády Robertom Ficom. TASR o tom informuje podľa správy agentúry AFP. "Tak či onak riešenie nájdeme, s (Viktorom) Orbánom alebo bez neho," povedal Tusk. Narážal na maďarského premiéra, ktorý v decembri vetoval balík pomoci EÚ pre Ukrajinu v hodnote 50 miliárd eur. Samit Európskej únie, na ktorom sa krajiny pokúsia vyriešiť patovú situáciu okolo pomoci pre Ukrajinu sa uskutoční vo štvrtok v čase blížiaceho sa druhého výročia začiatku vojny na Ukrajine. Tusk uviedol, že pred summitom bude hovoriť aj s Ficom. "Je v záujme Slovenska, aby sa nenachádzalo na politickom a morálnom okraji, kde sa ocitol Viktor Orbán so svojou proputinovskou rétorikou," vyhlásil Tusk.  AFP pritom upozorňuje na to, že Orbán si zachoval blízke vzťahy s Kremľom aj po začiatku invázie na Ukrajinu.

Ruské úrady obvinili dvoch tínedžerov zo sabotáže v prospech Ukrajiny

Dvoch tínedžerov, ktorí podpálili sklad náradia pri železničnej trati v Moskve, obvinili zo sabotáže v prospech Ukrajiny. V utorok to oznámili ruskí vyšetrovatelia. TASR správu prevzala od agentúry AFP. Incident je najnovším v rade podozrivých požiarov a vykoľajení vlakov v ruskej železničnej sieti. Moskva z nehôd obviňuje Kyjev a jeho podporovateľov. "Identifikovali a zadržali sme dvoch podozrivých v ich domovoch v meste Dolgoprudnyj neďaleko Moskvy. Zadržaní sú 17-roční tínedžeri," uviedla polícia pre agentúru TASS.

Vyšetrovatelia oznámili, že ukrajinský sympatizant kontaktoval jedného z tínedžerov na internete a presvedčil ho, aby za odmenu 150 dolárov útok vykonal. Podozrivý potom požiadal o pomoc jedného zo svojich známych, obaja odcestovali do stanice Mark na severnom predmestí Moskvy a tam sklad náradia podpálili.

Oboch tínedžerov umiestnili do väzby a čelia obvineniu zo sabotáže. Podľa závažnosti skutku im môže súd vymerať trest do výšky 20 rokov väzenia.
Kyjev sa zvyčajne nehlási k zodpovednosti za útoky na ruskú železničnú sieť, no víta ich s odôvodnením, že Rusko železnicu využíva na prepravu vojakov a paliva do vojny na Ukrajine. Ruské úrady minulý mesiac zatkli občana Bieloruska za to, že umiestnil výbušniny do dvoch vlakov idúcich cez Sibír. Moskva z incidentu tiež obvinila Kyjev.

Krajiny EÚ sa dohodli na návrhu využiť časť ruských aktív na pomoc Ukrajine

Európska únia pripravuje prevzatie výnosov zo zmrazených aktív ruskej centrálnej banky a mechanizmus, ktorý zabezpečí, že tieto prostriedky zostanú Ukrajine. TASR správu prevzala v utorok z agentúry DPA. "Veľvyslanci členských krajín EÚ sa v zásade dohodli na návrhu o využití neočakávaných ziskov spojených so zamrazenými aktívami na podporu obnovy Ukrajiny," uviedlo na sociálnej sieti X belgické predsedníctvo v Rade EÚ.
Tento krok musí byť ešte oficiálne schválený a písomne prijatý. Diplomatické zdroje uviedli, že na základe dohodnutého postupu sa najskôr zabezpečí oddelenie mimoriadneho príjmu od zvyšku aktív, píše DPA. Časť fondov bude následne presunutá Ukrajine. Na to je však ešte potrebné vytvoriť právny dokument.

Európska únia, Spojené štáty, Japonsko a Kanada zmrazili po invázii Ruska na Ukrajinu aktíva ruskej centrálnej banky v hodnote zhruba 300 miliárd USD (275,94 miliardy eur). V Európe sa z tohto objemu nachádza približne 200 miliárd USD, z toho väčšina v Belgicku v správe klíringovej spoločnosti Euroclear.
Skonfiškovanie ruských aktív a ich poskytnutie Kyjevu by zmiernilo finančný tlak na západné štáty. Predstavitelia Európskej únie však upozorňujú na právne riziká.

Blinken: Územné zisky Ukrajiny vo vojne sú bez ďalšej pomoci USA ohrozené

Ak americký Kongres neschváli ďalšiu pomoc pre Ukrajinu, jej územné zisky vo vojne proti Rusku budú ohrozené. Uviedol to v pondelok americký minister zahraničných vecí Antony Blinken. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AFP. "Bez nej (pomoci USA), jednoducho, bude ohrozené všetko, čo Ukrajinci dosiahli a čo sme im pomohli dosiahnuť," povedal Blinken na spoločnej tlačovej konferencii s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Ten počas svojej návštevy vo Washingtone žiadal pokračovanie tejto podpory. USA od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 poslali Kyjevu finančnú pomoc v hodnote desiatok miliárd amerických dolárov, píše AFP. Mnohí republikánski zákonodarcovia však čoraz menej podporujú pokračovanie tejto podpory a tvrdia, že jej chýba jasný konečný cieľ. Absencia ďalšej pomoci by podľa Blinkena vyslala protivníkom silný a nesprávny signál, že USA nepristupujú s vážnosťou k obrane slobody a demokracie.

Stoltenberg sa s republikánskymi a demokratickými členmi Kongresu plánuje stretnúť v utorok. "Bude to pre Ukrajinu tragédia, keď (ruský prezident Vladimir) Putin zvíťazí. Svet sa však tiež stane viac nebezpečným a my všetci budeme vo väčšej neistote," povedal generálny tajomník NATO. Dodal, že by to okrem Putina podporilo aj ďalších autoritárskych lídrov - v Severnej Kórei, Iráne i Číne - aby použili silu. "Dnes je to Ukrajina, zajtra to môže byť Taiwan," povedal. Stoltenberg sa v pondelok stretol aj s americkým ministrom obrany Lloydom Austinom, poradcom amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť Jakeom Sullivanom i šéfom Zboru náčelníkov štábov (JCS) generálom Charlesom Brownom - najvyššie postaveným vojenským predstaviteľom ozbrojených síl USA, píše AFP. Prezident USA Joe Biden požiadal Kongres, aby schválil 61 miliárd dolárov na novú pomoc Ukrajine. Rozhovory však viaznu, keďže republikánski kongresmani podmieňujú svoj súhlas významnými zmenami v imigračnej politike a kontrole hraníc s Mexikom.

Prečítajte si tiež

705. deň na Ukrajine: Ruské jednotky údajne dobyli dedinku v Charkovskej oblasti