690. deň na Ukrajine: Rusko používa munície so zakázanou chemikáliou, tvrdí Ukrajina

KYJEV / Generálny štáb ukrajinských Ozbrojených síl uviedol, že od začiatku roku 2024 bolo zaznamenaných 51 prípadov použitia munície s obsahom chemicky nebezpečných látok. Pri ruskom ostreľovaní Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny bola cez víkend zranená zhruba desiatka ľudí. V nedeľu 14. januára údajne utrpeli zranenia štyria hasiči.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Ukrajina obvinila Rusko z použitia munície, ktorá obsahuje zakázanú chemikáliu

Ukrajina obvinila Rusko z použitia munície, ktorá obsahuje zakázané jedovaté chemikálie, na ukrajinských vojakov v zákopoch, informuje TASR podľa správy agentúry DPA. Generálny štáb ukrajinských Ozbrojených síl v sobotu uviedol, že od začiatku tohto roku bolo zaznamenaných 51 prípadov použitia munície s obsahom chemicky nebezpečných látok, pričom sa podľa neho zvyšuje intenzita jej používania, a to až do desiatich útokov denne. Kyjev celkovo od začiatku ruskej invázie vo februári 2022 eviduje 626 prípadov.

Výbušniny, ktoré obsahujú dráždivý plyn CS, známy aj ako slzný plyn, ruské sily podľa Kyjeva zhadzovali z bezpilotných lietadiel alebo vystreľovali z delostrelectva. Použitie tohto plynu vo vojne zakazuje Dohovor o chemických zbraniach, ktorého signatárom je aj Rusko. DPA však dodáva, že tvrdenia Ukrajiny nebolo možné nezávisle overiť.

Britský inštitút RUSI so sídlom v Londýne vlani v júni informoval o možnom použití dráždivého plynu ruskou armádou, pričom sa odvolával na reportáž ruskej štátnej televízie. Ukrajinské jednotky mali podľa RUSI ochranné vybavenie proti jadrovým, biologickým a chemickým zbraniam, preto im slzotvorný plyn veľmi ublížiť nemohol, avšak nosenie plynových masiek je pri boji prekážkou. Ukrajina sa už takmer dva roky bráni ruskej invázii. Situácia na bojisku na východe a juhu krajiny je však už niekoľko mesiacov zablokovaná, hoci ani napriek ťažkým bojom a úmrtiam na oboch stranách sa bojové pásmo výrazne nezmenilo.

Ostreľovanie Chersonskej oblasti si vyžiadalo desiatku ranených

Pri ruskom ostreľovaní Chersonskej oblasti na juhu Ukrajiny bola cez víkend zranená zhruba desiatka ľudí. V nedeľu 14. januára utrpeli zranenia štyria hasiči v dedine Stanislav, uviedol na platforme Telegram šéf vojenskej správy Chersonskej oblasti Oleksandr Prokudin. Útok ukrajinskými dronmi hlási tiež ruská Kurská oblasť. Rusko v sobotu vystrelilo na mesto Cherson 28 delostreleckých granátov, ktoré zasiahli obytné štvrte aj prístavnú infraštruktúru. Oblastná správa dnes ráno tiež uviedla, že bolo zranených šesť ľudí. Ministerstvo vnútra oznámilo, že v Chersone bol zo sutín obytného domu vyslobodený jeden muž, ktorý bol odovzdaný zdravotníkom.

Cherson je opakovane terčom ostreľovania ruskými silami, ktoré sa z mesta stiahli v novembri 2022 na druhý breh Dnepra. Ľavobrežná časť Chersonskej oblasti je z veľkej časti naďalej pod kontrolou ruských okupačných vojsk. Ruský dron zasiahol hasičskú stanicu a ranil štyroch hasičov v dedine Stanislav v Chersonskej oblasti, uviedol Prokudin. Utrpeli otras mozgu a poranenie hlavy, ale odmietli hospitalizáciu, dodal oblastný šéf.

Ruské sily v sobotu ostreľovali tiež 12 obcí v Sumskej oblasti na severovýchode Ukrajiny. Zranený bol jeden civilista v meste Šostka, uviedla miestna vojenská správa. Na druhej strane hranice, v Kurskej oblasti, udreli ukrajinské drony na dedine Tetkino na hranici so Sumskou oblasťou. Zranený bol jeden muž, uviedol dnes na Telegrame oblastný gubernátor Roman Starovoit.

V Davose prebehli rokovania o Ukrajine na úrovni poradcov pre národnú bezpečnosť

Viac ako 80 krajín v nedeľu rokovalo v švajčiarskom Davose, kde sa usilovali nájsť spoločnú pozíciu v otázke ukrajinského mierového plánu. Rokovania sa na tomto mieste konali v predvečer Svetového ekonomického fóra (WEF), ktoré potrvá do piatka (19.1.). TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters. Poradcovia pre národnú bezpečnosť z 83 krajín viedli v poradí štvrté kolo diskusií na základe 10-bodové návrhu ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského na dosiahnutie trvalého a spravodlivého mieru na Ukrajine, ktorá sa už takmer dva roky bráni ruskej invázii. Diskusie sa predovšetkým zamerali na kritériá ukončenia nepriateľských akcií, stiahnutie ruskej armády z ukrajinského územia, potrestanie spáchaných zločinov a zabránenie ďalšej eskalácii, spresnila AFP.

Rokovaniam predsedal šéf kancelárie ukrajinského prezidenta Andrij Jermak a švajčiarsky minister zahraničných vecí Ignazio Cassis. "Cieľom je prichystať sa tak, aby sme boli pripravení a zrelí na začatie procesu s Ruskom - keď príde čas," povedal Cassis na tlačovej konferencii. Na rokovaniach je podľa neho potrebné nájsť spôsob, ako do nich v určitom okamihu zapojiť Rusko, hoci uznal, že na tento krok zatiaľ nie je pripravená Moskva ani Kyjev. Podotkol však, že mier nenastane, ak sa Rusko nevyjadrí. "To však neznamená, že by sme mali byť skľúčení, sedieť a čakať, kým Rusko niečo urobí - práve naopak. Každú minútu, keď čakáme, sú na Ukrajine zabité alebo zranené desiatky civilistov. Nemáme právo čakať večne," uviedol šéf švajčiarskej diplomacie.

V porovnaní so skupinami ako G7, G20, Európskou úniou či "príliš polarizovanou" Bezpečnostnou radou OSN, pokračoval Cassis, sa zástupcovia krajín v Davose usilujú rozprávať spoločne a nachádzať spoločnú reč. Na rokovaniach sa zúčastnili aj Brazília, Juhoafrická republika a India - štáty, ktoré vrátane Číny a Ruska patria do skupiny BRICS. Cassis vyjadril presvedčenie, že zapojenie týchto krajín je veľmi dôležité, pretože stále udržiavajú dialóg s Moskvou, a teda si zachovávajú určitý stupeň dôvery.

Čína svojho zástupcu na rozhovoroch poradcov pre národnú bezpečnosť v Davose nemala. Cassis tvrdil, že Peking zohráva významnú úlohu a je potrebné nájsť spôsob, ako s ním v tejto oblasti spolupracovať. Švajčiarky minister záverom povedal, že zrejme išlo o posledné stretnutie na úrovni poradcov, ale usporiadanie schôdzky na vyššej úrovni je možné. Zámerom procesu podľa neho bolo hľadať spoločné prístupy týkajúce sa prostriedkov na dosiahnutie mieru, ktoré by sa mohli prípadne použiť aj na iné konflikty.

Zelenskyj a Séjourné sa dohodli na spoločnej výrobe dronov a delostreleckej munície

Nový francúzsky minister zahraničia Stéphane Séjourné prišiel sobotu 13. januára do Kyjeva na prvú zahraničnú návštevu od svojho vymenovania. Na rokovaní s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským sa dohodli na spoločnej výrobe dronov a delostreleckej munície, napísal server The Kyiv Independent. Francúzsko tiež plánuje ďalej posilňovať ukrajinskú protivzdušnú obranu.

Zelenskyj vo svojom večernom prejave označil návštevu francúzskeho ministra za symbolickú v čase, keď sa Rusko snaží rôznymi spôsobmi obísť protivzdušnú obranu Ukrajiny a kedy zvýšilo počet úderov proti napadnutej krajine. "Ďakujeme Francúzsku za jej neustávajúcu podporu na bojisku a za pomoc našim ľuďom!" cituje Zelenského web Ukrajinska pravda.

Séjourné predtým rokoval aj so svojím ukrajinským náprotivkom Dmytrom Kulebom, ktorému povedal, že Ukrajina zostáva pre Francúzsko prioritou napriek väčšiemu množstvu kríz vo svete. Francúzsko chce podľa neho pomôcť Ukrajine s výrobou zbraní na jej území tým, že odstráni právne prekážky, ktoré bránia väčšej spolupráci medzi ukrajinskými a francúzskymi zbrojovkami. Francúzske firmy Séjourné vyzval na väčšie investovanie v napadnutej východoeurópskej krajine.

Prečítajte si tiež

689. deň na Ukrajine: Ukrajina mala čeliť ďalšiemu ruskému raketovému útoku

​