623. deň na Ukrajine: Parlament predĺžil stanné právo a mobilizáciu do 14. februára

KYJEV / ​Eurokomisia odporučila otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom. Parlament predĺžil stanné právo a mobilizáciu do 14. februára. Vláda SR neschválila balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu. Ukrajina sa prihlásila k atentátu na proruského poslanca v Luhansku. Ukrajina pripravuje druhý zajatecký tábor pre ruských vojakov.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

Eurokomisia odporučila otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová v stredu odporučila lídrom EÚ otvorenie prístupových rokovaní s Ukrajinou a Moldavskom. V prípade Gruzínska komisia odporučila udelenie kandidátskeho štatútu. Uviedla to v rámci správy, ktorá hodnotí pokrok jednotlivých kandidátskych krajín, informuje bruselský spravodajca TASR.

Vzhľadom na výsledky dosiahnuté Ukrajinou a Moldavskom v pokračujúcom reformnom úsilí EK odporučila, aby Rada EÚ začala prístupové rokovania s oboma krajinami. Komisia odporúča, aby Rada EÚ prijala rámce na rokovania, keď Ukrajina a Moldavsko prijmú niektoré kľúčové opatrenia.

Prečítajte si tiež

622. deň na Ukrajine: Bývalý prezident Spojených štátov odmietol návštevu Ukrajiny

Parlament predĺžil stanné právo a mobilizáciu do 14. februára

Ukrajinský parlament v stredu predĺžil stanné právo a mobilizáciu do armády o ďalších 90 dní, do 14. februára budúceho roka. Dôvodom je pokračujúca ruská invázia na Ukrajinu. TASR správu prevzala z agentúry DPA. Za predĺženie stanného práva hlasovali dve tretiny poslancov 450-členného parlamentu (Verchovnej rady).

Stanné právo a mobilizáciu vyhlásil ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po začiatku ruskej invázie vo februára 2022 a odvtedy boli opakovane predĺžené. Mobilizácia sa vzťahuje na mužov vo veku 18 až 60 rokov. Nesmú opustiť Ukrajinu, aby mohli byť povolaní do boja proti Rusku.

Rusko vlani 24. februára spustilo "špeciálnu vojenskú operáciu" na Ukrajine a v septembri anektovalo Doneckú, Luhanskú, Záporožskú a Chersonskú oblasti. Moskva už na jar 2014 anektovala polostrov Krym. Kyjev za svoj cieľ označil oslobodenie všetkých okupovaných území.

Prečítajte si tiež

M. Šimečka o neschválení balíka pomoci Ukrajine

Vláda SR neschválila balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu

Vláda SR neschválila štrnásty balík vojenskej pomoci pre Ukrajinu v hodnote 40,3 milióna eur. Návrh na darovanie pripravilo bývalé vedenie Ministerstva obrany (MO) SR. Vojenská pomoc mala pozostávať zo štyroch miliónov kusov munície 7,62 mm, 5172 kusov veľkorážnej munície do kanóna kalibru 125 mm, 140 rakiet do systému protivzdušnej obrany Kub, ôsmich mínometov a 1200 mín. Slovenská republika od začiatku konfliktu podporila Ukrajinu trinástimi balíkmi vojenskej pomoci v celkovej hodnote 671 miliónov eur.

Ukrajina sa prihlásila k atentátu na proruského poslanca v Luhansku

Ukrajina sa prihlásila k atentátu na Michaila Filiponenka, proruského politika a bývalého veliteľa separatistickej armády Luhanskej oblasti. Zahynul v stredu ráno po výbuchu nálože v jeho aute. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Ukrajinská vojenská rozviedka oznámila, že vykonala "špeciálnu operáciu na odstránenie" Filiponenka, pričom spolupracovala "s predstaviteľmi hnutia odporu".

Filiponenko bol poslancom parlamentu tzv. Luhanskej ľudovej republiky (LĽR) a v roku 2014 bol aktívny v separatistickom odboji. Podľa ukrajinskej rozviedky v minulosti "osobne a brutálne mučil" civilistov a vojnových zajatcov. Rozviedka dodala, že sa naďalej bude zameriavať na "vojnových zločincov a kolaborantov" spolupracujúcich s Ruskom.

Vyšetrovací výbor Ruskej federácie zverejnil videozáznam z miesta explózie, kde vidieť zničené tmavé auto s krvou na sedadle vodiča. Najvyšší predstaviteľ LĽR Leonid Pasečnik označil na sociálnych sieťach Filiponenka za "skutočného muža" a jeho smrť ako "veľkú stratu".

Prečítajte si tiež

621. deň na Ukrajine: Ruský útok na Odesu si vyžiadal päť zranených a poškodenie budovy múzea

​Ukrajina pripravuje druhý zajatecký tábor pre ruských vojakov

Ukrajina začala so stavbou druhého tábora pre vojnových zajatcov. Podľa ukrajinských úradov si takýto krok vynútil veľký počet zajatých ruských vojakov, informuje v stredu TASR podľa správy agentúry DPA. Výstavbu nového tábora oznámila prostredníctvom aplikácie Telegram ukrajinská štátna iniciatíva "Chcem žiť", patriaca pod Koordinačné veliteľstvo pre zaobchádzanie s vojnovými zajatcami.

Podľa vyhlásenia iniciatívy sa čoraz viac slabo motivovaných ruských vojakov dobrovoľne vzdáva a dostáva sa tak do ukrajinského zajatia. Od poslednej výmeny zajatcov medzi Ruskom a Ukrajinou uplynulo už niekoľko týždňov, takže situácia si vyžaduje výstavbu nového tábora. Medializované informácie uvádzajú, že sa bude nachádzať vo Vinnyckej oblasti na západe Ukrajiny neďaleko hranice s Moldavskom. Zajatecký tábor West 2 by mal mať kapacitu 300 ľudí. Už existujúci zajatecký tábor West 1 sa nachádza v Ľvovskej oblasti neďaleko hraníc s Poľskom, jeho kapacita je údajne 600 osôb.