607. deň na Ukrajine: Prístavná infraštruktúra na Ukrajine bola opäť vystavená útoku dronov

KYJEV / ​Prístavná infraštruktúra na Ukrajine bola opäť vystavená útoku dronov. Reakcia šéfa Kremľa Vladimira Putina na komentáre k Rusku zo strany americkej hlavy štátu Joa Bidena na seba nenechala dlho čakať. EÚ sa obáva, že Orbán poskytuje Moskve citlivé informácie, tvrdí Politico. ​Ukrajina dúfa, že v roku 2024 získa od EÚ pomoc vo výške 18 miliárd eur. Ruské súdy za kritiku vojny zatvorili tento rok už viac ľudí ako vlani, píše tlač.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

​Prístavná infraštruktúra na Ukrajine bola opäť vystavená útoku dronov

Ruská armáda v noci na pondelok 23. októbra vyslala do útoku na ciele na Ukrajine 13 bezpilotných lietadiel typu Šáhid 136/131, ďalší útočný dron neurčeného typu a riadenú strelu Ch-59. S odvolaním sa na rannú zvodku generálneho štábu ukrajinskej armády o tom informovala britská stanica BBC. Armáda dodala, že všetky pokus o útok boli zmarené.

Šáhidmi ruská armáda zaútočila z juhu - pravdepodobne z mysu Chauda na Ruskom okupovanom Krymskom polostrove, odkiaľ drony vyslala rôznymi smermi - na juh, východ i stred Ukrajiny, pričom na trase predpokladaného útoku bola aktivovaná ukrajinská protivzdušná obrana. Deväť dronov kamikadze bolo zostrelených v Odeskej oblasti, ďalší vo Vinnyckej oblasti, spresnilo južné velenie ukrajinskej armády.

Nočný útok bol opäť zameraný na prístavnú infraštruktúru, drony boli vypustené z vôd Čierneho mora, uviedli podľa BBC ukrajinské médiá s tým, že trosky zostreleného dronu poškodili strechu budovy skladu. Ruská strana sa k leteckému útoku na Ukrajinu zatiaľ nevyjadrila, doplnila BBC.

Svoju každodennú zvodku o situácii na frontoch Ukrajiny zverejnil aj Inštitút pre štúdium vojny (ISW) so sídlom vo Washingtone; pričom v nej veľkú pozornosť venuje ruskej ofenzíve na Avdijivku, ktorá zatiaľ nedosiahla viditeľné výsledky: útok z 19. - 20. októbra sa skončil neúspechom, video z 21. októbra ukazuje len to, že ruské jednotky mierne postúpili juhovýchodne od obce Pervomajske, ktorá je od Avdijivky vzdialené 11 kilometrov.

Ruskí vojenskí blogeri píšu o "pozičnej patovej situácii": Avdijivka je totiž silne opevnená a chránená mínovými poľami, bezpilotné lietadlá a presné zbrane sťažujú manévrovanie obrnených vozidiel. Tieto ťažkosti sú podľa ISW veľmi podobné situácii, v ktorej sa ocitla ukrajinská armáda na juhu krajiny počas prvých týždňov ofenzívy v júni tohto roku. Ukrajinská armáda odvtedy prispôsobila svoju taktiku; či sa prispôsobí aj ruská armáda, sa ešte len uvidí, dodal ISW. Nateraz Rusko posiela na úsek frontu pri Avdijivke stále ďalšie posily, dodávajú experti ISW.

Prečítajte si tiež

606. deň na Ukrajine: Ruský raketový útok si vyžiadal 6 obetí v Charkovskej oblasti

Reakcia Putina na Bidenove slová

Reakcia šéfa Kremľa Vladimira Putina na komentáre k Rusku zo strany americkej hlavy štátu Joa Bidena na seba nenechala dlho čakať. Šéf Bieleho domu totiž v rozhovore pre CBS News hovoril o predstave zjednotenej Európy a potlačených záujmoch Ruska, ktoré by už nemohlo spôsobovať problémy. Podľa Vladimira Putina však nie je možné potlačiť ruské záujmy. Americkí politici by sa podľa neho mali naučiť rešpektovať ostatných.

EÚ sa obáva, že Orbán poskytuje Moskve citlivé informácie, tvrdí Politico

Viacerí ministri zahraničných vecí členských krajín Európskej únie sa chystajú na zasadnutí Rady EÚ pre zahraničné veci otvoriť otázku stretnutia maďarského premiéra Viktora Orbána s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v Číne.

Podľa servera 168.hu to napísal v pondelok týždenník Politico, informuje spravodajca TASR v Budapešti. "Maďarsko sa na budúci rok ujme predsedníctva Rady EÚ a existujú obavy, že môže poskytovať citlivé informácie Únie Moskve. Nemôžeme s tým však takmer nič urobiť," cituje Politico nemenovaného vysokopostaveného diplomata EÚ.

Týždenník dodáva, že medzi diplomatmi vládne frustrácia, pretože nie je jasné, či Budapešť nakoniec podporí ďalšiu sumu európskeho nástroja na udržanie mieru, ktorý sa používa na spolufinancovanie zbraní a pomoci Ukrajine. Orbán sa s Putinom stretli v Pekingu 17. októbra pri príležitosti tretieho medzinárodného fóra iniciatívy Jeden pás, jedna cesta (OBOR).

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Ukrajina v tieni Izraela?

​Ukrajina dúfa, že v roku 2024 získa od EÚ pomoc vo výške 18 miliárd eur

Ukrajina, ktorá je od minuloročnej ruskej invázie odkázaná na pomoc zo zahraničia, dúfa, že v budúcom roku dostane od Európskej únie (EÚ) 18 miliárd eur. To by bola rovnaká suma, akú si zabezpečila na rok 2023. Uviedli to v pondelok ukrajinskí predstavitelia. TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Kyjev práve dostal 1,5 miliardy eur v rámci deviatej tranže z finančnej pomoci od EÚ, uviedol premiér Denys Šmyhal v aplikácii na odosielanie správ Telegram.
"Rozpočtová podpora EÚ pre Ukrajinu v roku 2023 už dosiahla 15 miliárd eur, to je jeden z najdôležitejších faktorov, ktoré Ukrajine pomáhajú byť ekonomicky odolnou a stabilnou," napísal.

Kyjev je veľmi závislý od zahraničnej finančnej pomoci po tom, čo sa jeho ekonomika minulý rok prepadla približne o tretinu v dôsledku vojny s Ruskom. Milióny ľudí utiekli pred vojnou, mestá boli zbombardované, logistické trasy a dodávateľské reťazce boli narušené a energetický sektor a kritická infraštruktúra poškodené leteckými útokmi. V najbližších mesiacoch sa očakávajú ďalšie dve tranže od EÚ, čím sa celková suma v tomto roku zvýši na 18 miliárd eur, uviedlo kyjevské ministerstvo financií.

Ukrajinská vláda začala spoločne s EÚ pracovať na novom dlhodobom programe v celkovej hodnote 50 miliárd eur rozloženom na štyri roky, uviedol Šmyhal. Vláda dúfa, že na budúci rok získa z tohto programu 18 miliárd eur, povedal. Minister financií Serhij Marčenko začiatkom tohto mesiaca skonštatoval, že "únava" darcov rastie, ako sa vojna s Ruskom naťahuje.

Prečítajte si tiež

Na Ukrajinu pôjdu z EÚ desiatky miliárd eur vrátane zhabaného ruského majetku

Ruské súdy za kritiku vojny zatvorili tento rok už viac ľudí ako vlani, píše tlač

Ruské súdy za šesť mesiacov tohto roka odsúdili za "falošné správy o armáde" viac ľudí ako za celý minulý rok, upozornil v pondelok na svojom webe ruský list Kommersant s odvolaním sa na údaje najvyššieho súdu.

Za "falošné" či "lživé" označujú ruské úrady všetky správy, ktoré nezodpovedajú oficiálnemu líčeniu "špeciálnej vojenskej operácie", ako Moskva nazýva ruskú vojnu proti Ukrajine, ktorá sa začala vlani vo februári. Moskva napríklad popiera, že by ruskí vojaci napádali civilistov či útočili proti civilným cieľom, hoci OSN preverila a potvrdila tisícky prípadov usmrtenia civilistov v najkrvavejšom konflikte v Európe od druhej svetovej vojny.

V Rusku od začiatku roka odsúdili 21 ľudí za úmyselné šírenie "falošných" správ o ruskej armáde. Osem z nich dostalo "reálne tresty", teda súdy ich poslali za mreže, traja vyviazli s podmienkou a desať s pokutou. Vlani ruské súdy podľa rovnakého ustanovenia odsúdili 14 ľudí, z toho dvoch poslali do väzenia.

Ďalších dvoch Rusov odsúdili tento rok na odňatie slobody za "diskreditáciu" armády. Vlani podľa tohto ustanovenia nebol podľa Kommersantu odsúdený za mreže žiadny previnilec, súdy ich len pokutovali.