17°
Bratislava
594. deň na Ukrajine: Zelenskyj po rokovaniach v Rumunsku naznačil dobré správy o protivzdušnej obrane
594. deň na Ukrajine: Zelenskyj po rokovaniach v Rumunsku naznačil dobré správy o protivzdušnej obrane
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
KYJEV / Zelenskyj po rokovaniach v Rumunsku naznačil dobré správy o protivzdušnej obrane. Ukrajinská polícia eviduje už takmer 100 tisíc ruských vojnových zločinov. Nový nábor vojakov na Ukrajinu pred voľbami v Rusku zrejme nebude. Ukrajinské letectvo zničilo 27 dronov, ktorými Rusko útočilo na juh krajiny. Rusko obnoví jadrové skúšky, len ak to najprv spravia USA, vyhlásil Riabikov.
Vojna na Ukrajine
Zelenskyj po rokovaniach v Rumunsku naznačil dobré správy o protivzdušnej obrane
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok 10. októbra uviedol, že po rozhovore so svojím rumunským kolegom Klausom Iohannisom v Bukurešti má "dobré správy" o protivzdušnej obrane. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters. Zelenskyj povedal, že pri rokovaní kládol najväčší dôraz na protivzdušnú obranu a je "rád, že Ukrajinu vypočula rumunská strana". Detaily však neposkytol.
Na tlačovej konferencii v rumunskej metropole povedal, že by sa malo urobiť všetko potrebné, aby sa Rusku zabránilo zmeniť časť Čierneho mora alebo región rieky Dunaj na námornú "mŕtvu zónu".
Zelenskyj tiež hovoril o situácii v Izraeli, ktorý od soboty zvádza intenzívne boje s palestínskym militantným hnutím Hamas. Zopakoval svoje presvedčenie, že rozpútanie vojny na Blízkom východe je v záujme Ruska. Kremeľský hovorca Dmitrij Peskov v utorok uviedol, že Zelenského pondelkové vyhlásenie, že je v záujme Ruska rozpútať vojnu na Blízkom východe s cieľom oslabiť svetovú jednotu, nemá "absolútne žiadny základ".
Ukrajinská polícia eviduje už takmer 100 tisíc ruských vojnových zločinov
Ukrajinská polícia zdokumentovala už takmer 100 tisíc vojnových zločinov, ktoré na Ukrajine spáchali ruské invázne sily. Oznámil to v utorok policajný šéf Ivan Vychivskyj, informuje TASR podľa správy denníka The Guardian.
Vychivskyj v rozhovore pre agentúru Interfax-Ukrajina uviedol, že zozbierané dôkazy budú základom pre budúce úsilie o trestné stíhanie páchateľov týchto zločinov. "Materiály o raketových útokoch, zločinoch spáchaných ruskou armádou na znovuzískaných územiach, ako násilie, mučenie, znásilňovanie," povedal o povahe dôkazov. "V drvivej väčšine (prípadov) ich zdokumentujeme, vyšetríme a odovzdáme SBU (ukrajinskej bezpečnostnej službe), pretože (ďalej) je to v ich kompetencii".
Vychivskyj uviedol, že ukrajinská polícia dosiaľ zozbierala dôkazy o 96 500 vojnových zločinoch. "Zločiny spáchané Ruskou federáciou, najmä ostreľovanie našej kritickej infraštruktúry, sú genocídou ukrajinského ľudu," povedal. "Smerujeme k zdokumentovaniu všetkých týchto skutočností s cieľom dosiahnuť na medzinárodnom súde uznanie zločinov Ruskej federácie ako genocídy," dodal.
Británia: Nový nábor vojakov na Ukrajinu pred voľbami v Rusku zrejme nebude
Nová vlna náboru vojakov do útočnej vojny proti Ukrajine je podľa odhadov britských bezpečnostných expertov až do budúcoročných prezidentských volieb v Rusku nepravdepodobná. Uviedlo to v utorok ministerstvo obrany v Londýne, informuje TASR podľa agentúry DPA.
Kremeľ sa podľa britských tajných služieb pokúsi minimalizovať nepopulárne opatrenia v Rusku až do 17. marca, keď sú naplánované voľby hlavy štátu. Úradujúci ruský prezident Vladimir Putin síce svoj zámer opäť kandidovať na tento post doposiaľ neoznámil, takmer určite sa však bude usilovať o opätovné zvolenie do funkcie, konštatuje DPA.
Volebný boj by v Rusku mohol odštartovať už v novembri a pravdepodobne bude jeho leitmotívom tvrdenie, že Rusko je civilizáciou, ktorá sa musí brániť proti vonkajším nepriateľom, dodáva DPA. Podľa nemeckej tlačovej agentúry sú voľby v Rusku síce kontrolované Kremľom, predstavujú však dôležitý nástroj politickej legitimity.
Britské ministerstvo obrany už od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 každodenne zverejňuje informácie o jej priebehu. Moskva v tejto súvislosti vyčíta Londýnu dezinformačnú kampaň.
Vojna na Ukrajine
Ukrajinské letectvo zničilo 27 dronov, ktorými Rusko útočilo na juh krajiny
Ukrajinské letectvo uviedlo, že zneškodnilo 27 z dovedna 36 dronov, ktorými Rusko v noci na utorok útočilo na územie na juhu Ukrajiny. TASR informuje podľa agentúry AFP.
Nad Chersonskou, Mykolajivskou a Odeskou oblasťou zostrelili 27 útočných dronov typu Šáhid, ktorými ruské jednotky útočili z anektovaného Krymského polostrova, spresnilo ukrajinské letectvo na platforme Telegram. O cieľoch, ktoré zasiahlo zvyšných deväť útočných dronov, neinformovalo. Gubernátor Mykolajivskej oblasti Vitalij Kim na Telegrame potvrdil, že jedno z bezpilotných lietadiel bolo zostrelené nad touto oblasťou.
Kyjev tiež varoval, že Moskva obnovuje vzdušné toky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru podľa vzoru systematických útokov z minulého roka, po ktorých zostali milióny ľudí bez kúrenia a vody. Len v priebehu septembra nasadila Moskva viac než 500 dronov typu Šáhid, čo bol rekordný počet za jeden mesiac, uviedla ukrajinská poradenská skupina Defence Express.
Riabkov: Rusko obnoví jadrové skúšky, len ak to najprv spravia USA
Rusko zruší ratifikáciu Zmluvy o úplnom zákaze jadrových skúšok (CTBT). Jadrové skúšky však obnoví, len ak to najprv spravia USA, vyhlásil v utorok námestník ruského ministra zahraničných vecí Sergej Riabkov. TASR o tom informuje na základe správy agentúry AP.
Riabkov povedal, že Rusko zruší CTBT, aby dosiahlo rovnaký status ako USA. Dodal, že ak by USA uskutočnili jadrové skúšky, Rusko by ich taktiež "muselo nasledovať". Zmluva z roku 1996 zakazuje vykonávať jadrové skúšky kdekoľvek na svete. Obe krajiny zmluvu prijali, no USA ju neratifikovali.
Predseda dolnej komory ruského parlamentu Viačeslav Volodin vyhlásil, že Štátna duma bude rozhodovať o zrušení ratifikácie. Rada, ktorá určuje program rokovaní Štátnej dumy, dala v pondelok výboru pre zahraničné veci desať dní, aby vo veci vypracoval príslušný návrh.
Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň povedal, že Rusko by mohlo ohľadne zmluvy "teoreticky" nasledovať USA. Dodal, že hoci niektorí experti diskutujú o potrebe jadrových skúšok, on ešte k tomuto záveru nedospel. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v piatok uviedol, že možné zrušenie ratifikácie zmluvy neznamená, že Moskva má v úmysle testovať jadrové zbrane. Niektoré krajiny sa obávajú, že Rusko by mohlo obnoviť jadrové testy, aby tak odradilo Západ od ďalšej vojenskej podpory Ukrajiny.
