513. deň na Ukrajine: Ukrajina zrejme dostane stíhačky F-16 ešte tento rok

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

KYJEV / Zelenskyj odvolal veľvyslanca v Londýne, ktorý ho kritizoval za sarkazmus. Kremeľ po útokoch na Odesu tvrdí, že Ukrajina ohrozuje lode v Čiernom mori. Ukrajina zrejme dostane stíhačky F-16 ešte tento rok. USA uvalili na Rusko nové sankcie, majú mu zabrániť dopĺňať si zbrane. Zelenskyj vyzval na triezve míňanie štátnych peňazí, minister kultúry odstúpil.

+252 fotiek

Vojna na Ukrajine

Zelenskyj odvolal veľvyslanca v Londýne, ktorý ho kritizoval za sarkazmus

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v piatok, 21. júla, odvolal ukrajinského veľvyslanca v Británii Vadyma Prystajka, ktorý ho kritizoval za sarkastické komentáre na adresu britského ministra obrany Bena Wallacea. TASR správu prevzala z agentúry AFP. Zelenskyj a Wallace sa dostali do slovnej potýčky po tom, ako britský minister na júlovom summite NATO v litovskom Vilniuse novinárom povedal, že Británia nie je len akousi doručovacou službou pre dodávky zbraní na Ukrajinu a požiadal Kyjev, aby západným krajinám vyjadrovala väčšiu vďačnosť za množstvo poskytovanej pomoci.

Ukrajinsky prezident na tlačovej konferencii vtedy odpovedal, že nevie ako inak by sa mala Ukrajina ešte poďakovať za dodávky zbraní. "Mohli by sme sa ráno zobudiť a osobne (ministrovi) poďakovať," povedal Zelenskyj. Súčasne však zdôraznil, že Ukrajina je veľmi vďačná Británii za všetku pomoc a podporu. Spojené kráľovstvo patrí medzi najväčších dodávateľov zbraní Ukrajine a podieľa sa aj na výcviku ukrajinských vojakov.

V minulotýždňovom rozhovore pre Sky News Prystajko súhlasil s názorom redaktora, že Zelenského vyjadrenia boli "trochu sarkastické", čo podľa neho nebolo celkom prospešné. "Nemusíme Rusom ukazovať, že je medzi nami napätie, oni musia vedieť, že spolupracujeme," dodal Prystajko a zdôraznil potrebu urovnania vzťahov so Spojeným kráľovstvom. Obzvlášť vyzdvihol blízke pracovné vzťahy, ktoré on sám udržiaval s Benom Wallaceom.

Ako ukrajinský veľvyslanec v Británii pôsobil Prystajko od júla 2020. V rokoch 2019-2020 bol tento kariérny diplomat ukrajinským ministrom zahraničných vecí a následne podpredsedom vlády pre európske záležitosti.

Kremeľ po útokoch na Odesu tvrdí, že Ukrajina ohrozuje lode v Čiernom mori

Kremeľ v piatok, 21. júla, vyhlásil, že "nepredvídateľné kroky Kyjeva" predstavujú nebezpečenstvo pre civilnú lodnú dopravu v Čiernom mori. Ukrajinské jednotky tam totiž podľa Moskvy podnikajú "teroristické útoky", citovala tvrdenie hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova agentúra AFP.

Peskov to vyhlásil po tom ako, ruské rakety zasiahli v noci na piatok sklady s obilím v Odeskej oblasti, na ktorú útočili už štvrtú noc po sebe. Podľa Kyjeva Rusi po odstúpení od tzv. obilnej dohody zámerne útočia na odeský prístav a jeho okolie, aby znemožnili akékoľvek pokusy o vývoz ukrajinského obilia cez Čierne more. Pri intenzívnych ruských útokoch z posledných dní boli zničené už tisíce ton obilia.

Ruské ministerstvo obrany oznámilo, že od štvrtka bude všetky lode v Čiernom mori smerujúce do ukrajinských prístavov považovať za potenciálnych prepravcov vojenského nákladu. Zároveň označilo bližšie nešpecifikované oblasti na severozápade a juhovýchode Čierneho mora "za dočasne nebezpečné pre plavbu" a varovalo pred akýmkoľvek vytýčením plavebných trás v Čiernom mori bez súhlasu Moskvy. Ministerstvo tiež oznámilo, že ruská čiernomorská flotila uskutočnila nácvik "streľby na plávajúci cieľ" a zadržiavanie plavidiel.

"Nepredvídateľné kroky a vykonávanie teroristických útokov kyjevským režimom môžu potenciálne ohrozenie v tejto lokalite len zvýšiť," vyhlásil Peskov. Na otázku novinárov, či sú v ohrození aj lode prevážajúce ruskú ropu a ďalšie tovary, Peskov reagoval, že toto rozhodnutie je v kompetencii príslušných vládnych inštitúcií.

Rusko v pondelok odmietlo predĺžiť dohodu, ktorá v čase vojny umožňovala bezpečný vývoz obilia z ukrajinských čiernomorských prístavov. Platnosť tejto dohody, ktorú vlani pomohli sprostredkovať OSN a Turecko, skončila v noci na utorok.

Ukrajina zrejme dostane stíhačky F-16 ešte tento rok

Ukrajina dostane americké stíhačky F-16 pravdepodobne už do konca tohto kalendárneho roka. V piatok, 21. júla, to vyhlásil hovorca Bieleho domu pre národnú bezpečnosť John Kirby v rozhovore pre televíziu Fox News, informuje TASR. "S najväčšou pravdepodobnosťou budú stíhačky F-16 dodané Ukrajine do konca tohto roka. Avšak nedomnievame sa, že len samotné F-16-tky dokážu zmeniť situáciu na bojisku," povedal Kirby. Dodal, že ukrajinská armáda v súčasnosti potrebuje najmä omnoho viac munície.

Fox News pripomína, že americký generál Douglas Sims minulý týždeň podotkol, že podmienky na prepravu stíhačiek F-16 na Ukrajinu "nie sú ideálne". Zdôraznil tiež, že Rusi majú stále dostatok prostriedkov protivzdušnej obrany a že počet stíhačiek, ktorá USA Kyjevu pošlú, priebeh súčasnej ukrajinskej protiofenzívy nijako neovplyvní.

Na minulotýždňovom summite krajín Severoatlantickej aliancie (NATO) vo Vilniuse ukrajinský minister obrany Olexij Reznikov podpísal s 11 štátmi memorandum o podmienkach výcviku ukrajinských pilotov na stíhačky F-16. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov však označil potenciálnu prepravu F-16-tiek na Ukrajinu za "jadrovú hrozbu", čím odkazoval na potenciálnu schopnosť týchto bojových lietadiel niesť jadrové zbrane.

Ukrajinské médiá označili Lavrovovo vyhlásenie za absolútne nezmyselné, pričom zdôraznili, že jadrovými zbraňami môže byť potenciálne vybavený akýkoľvek typ lietadla vrátane starších typov, ktorými už Ukrajina disponuje. Akémukoľvek nasadeniu takéhoto typu zbrane na stíhačkách F-16, ktoré budú dodané Ukrajine, však v prvom rade bráni veľké množstvo technických prekážok a bezpečnostných procedúr, ktoré sú pod prísnou kontrolou USA a ďalších členských krajín NATO.

USA uvalili na Rusko nové sankcie, majú mu zabrániť dopĺňať si zbrane

Spojené štáty uvalili vo štvrtok, 20. júla, sankcie na približne 120 firiem a osôb z Ruska, Spojených arabských emirátov (SAE) a Kirgizska. Má to zabrániť Moskve dostať sa k produktom, peniazom a finančným kanálom, ktoré pomáhajú jej invázii na Ukrajinu. TASR prevzala správu z tlačovej agentúry AP.

Sankcie uvalené americkými ministerstvami financií a zahraničných vecí sú zacielené na ruské banské, technologické a zbrojárske firmy a komerčné banky. Okrem toho sa terčom sankcií stala aj skupina firiem na elektroniku sídliaca v Kirgizsku a tiež jej vedenie, pretože vyváža súčiastky a ďalšie technológie do Ruska. V SAE sídliaca strojárska spoločnosť, ktorá poslala do Ruska desiatky dodávok elektroniky, sa takisto dostala na sankčný zoznam.

Najnovšie sankcie sa pripájajú k tým, ktoré už proti Rusku zaviedli USA a ostatné krajiny zo skupiny G7 počas summitu v máji v Japonsku. "Od spustenie invázie Ruska na Ukrajinu podnikli Spojené štáty v spolupráci s našimi spojencami a partnermi bezprecedentné kroky, aby Rusko pocítilo straty a aby jednotlivci a firmy, ktoré podporujú túto ilegálnu vojnu, skladali účty," uviedol vo vyhlásení šéf americkej diplomacie Antony Blinken. "Budeme stáť pri Ukrajine tak dlho, ako bude potrebné," dodal.

Po prvom roku vojny Ruska na Ukrajine americkí predstavitelia uviedli, že cieľom budúcich sankcií sa stane ruský metalurgický a banský sektor, ale úlohou bude aj znižovanie ziskov Ruska v energetike cez zavedenie cenového stropu na ruskú ropu.

Námestník ministra financií Wally Adeyemo uviedol, že štvrtkové opatrenia predstavujú "ďalší krok v našej snahe obmedziť schopnosti ruskej armády, jej bojové dodávky a celkové ekonomické zisky krajiny". "Keďže Rusko stále pokračuje vo svojej nevyprovokovanej a krutej vojne proti Ukrajine, budeme zavádzať sankcie, aby sme ho pripravili o technológie, ktoré potrebuje, a aby sme narušili schopnosť ruského zbrojárskeho priemyslu dopĺňať zásoby zbraní," vysvetlil Adeyemo vo vyhlásení.

Zelenskyj vyzval na triezve míňanie štátnych peňazí, minister kultúry odstúpil

Ukrajinský minister kultúry Olexandr Tkačenko vo štvrtok neskoro večer odstúpil, pretože prezident Volodymyr Zelenskyj kritizoval ministrove rozhodnutia týkajúce sa udeľovania štátnych peňazí na projekty. TASR prevzala piatkovú správu z tlačovej agentúry DPA. Nastala "vlna nedorozumení o dôležitosti kultúry v časoch vojny", napísal Tkačenko vo štvrtok večer na platforme Telegram.

Aj pri predkladaní demisie bránil míňanie štátnych peňazí na kultúrne projekty, dokonca aj v období vojny. "Kultúra počas vojny je dôležitá, pretože neprebieha len vojna o územia, ale aj o ľudí," uviedol Tkačenko. "Súkromné a rozpočtové peniaze pre kultúru počas vojny nie sú menej dôležité než drony, pretože kultúra je štítom chrániacim našu identitu a naše hranice," dodal.

Zelenskyj predtým vo štvrtok v pravidelnom večernom video príhovore oznámil, že požiadal premiéra Denysa Šmyhaľa, aby zvážil nahradenie Tkačenka iným politikom. "V čase vojny, ako je táto, by sa mala maximálna pozornosť štátu, a teda aj štátne prostriedky, venovať obrane. To je jasná vec," povedal Zelenskyj. "Múzeá, kultúrne centrá, symboly, televízne seriály - toto všetko je dôležité, ale teraz sú tu iné priority," vyhlásil ukrajinský prezident.

Miestne úrady by mali využívať peniaze zo štátneho rozpočtu "spravodlivo a správne", vysvetlil Zelenskyj. "Dlažobné kocky, výzdoba mesta a fontány môžu počkať na obdobie po víťazstve," dodal vo videu prezident.