Srbsko má dedinu mŕtvych

Namiesto náhrobných kameňov stavajú mŕtvym domy

Interiér domov je úhľadný a všade rovnaký - stôl, niekoľko stoličiek, fotografie rodiny, kvety vo vnútri aj vonku. Približne 100 domov so žltými, bielymi a svetlomodrými fasádami a veľkými červenými strechami vytvárajú nezvyčajný obraz východného Srbska.

Dedinčania zo Smoljinca si radi spomínajú na istého kamionistu, ktorý pri dedine mŕtvych strávil noc a ráno zaklopal na dvere jedného domu, aby požiadal o šálku kávy. Utrpel však najväčší šok svojho života, keď zistil, že chodí po náhrobných kameňoch a klope na dvere hrobky.

"Chudák, myslel si, že celá dedina zomrela," smial sa jeden z miestnych obyvateľov. Smoljinac je jedinou dedinou v Srbsku, kde sa na jednom cintoríne nachádza toľko domov.

Na rozdiel od Mesta mŕtvych v Káhire, kde ľudia začali žiť na pohrebiskách, pretože nemali kam ísť, srbská dedina mŕtvych nevznikla z núdze, ani historickej tradície. Išlo len o spôsob, ako demonštrovať bohatstvo. Domy pre mŕtvych totiž vo väčšine prípadov vybudovali obyvatelia, ktorí dobre zarábajú za hranicami Srbska.

Dedinčania tvrdia, že zvyk budovať namiesto náhrobných kameňov domy vznikol koncom 60. rokov, keď sa jeden z obyvateľov, ktorý ťažko pracoval v zahraničí, rozhodol postaviť sám pre seba veľkolepé mauzóleum. Čoskoro ho nasledovali ďalší a výsledkom je "dedina mŕtvych", cintorín, kde je viac domov ako náhrobných kameňov.

Z 2500 obyvateľov dediny stále 1000 pracuje v Nemecku, Rakúsku, Dánsku či ďalších západných krajinách. Pred ich veľkými domami, ktoré kontrastujú so starými obydliami so stodolami a starými ojazdenými vozidlami, občas parkujú luxusné autá.

"Oni tu nežijú, iba z času na čas na chvíľu prídu, aby pochovali svojich mŕtvych," povedal starší dedinčan. "A ich domy sú len prázdne, alebo v nich starí ľudia čakajú na to, kým zomrú," dodal.

Smoljinac patrí medzi najstaršie miesta v oblasti. Prvá zmienka o ňom pochádza zo 14. storočia. V druhej polovici 20. storočia začali obyvatelia dedinu opúšťať a hľadať lepší život.

S príchodom globálnej hospodárskej krízy si obyvatelia pracujúci v zahraničí prestali stavať prepychové domy, naďalej sa však budujú hrobky v dedine mŕtvych. Poslednú postavili v roku 2009, ďalšia je vo výstavbe. Nebožtíka umiestnia pod základy domu, ktorý je plný spomienkových predmetov.