Spomienky sa nám upevňujú aj počas bdenia

Ak si po prednáške dáte kávu, skutočne vám to môže pomôcť uchovať nové informácie

V časopise Neuron to napísala Lila Davachiová z Newyorskej univerzity s dvoma kolegami. Prvou autorkou bola jej doktorandka Arielle Tambiniová.

"Ak si po prednáške dáte kávu, skutočne vám to môže pomôcť uchovať si informácie, ktoré ste sa práve naučili. Váš mozog po vás chce, aby ste takpovediac vypli iné úlohy a mohli sa sústrediť na práve naučené," povedala Lila Davachiová.

Skúmali tzv. konsolidáciu pamäte, čo je obdobie stabilizácie spomienky po jej vytvorení respektíve zakódovaní. Dlhodobé ukladanie epizodických spomienok podľa najviac prijímanej hypotézy prebieha mimo vedomia – v spánku – prenosom informácií z časti mozgu zvanej hippocampus do mozgovej kôry. Lenže nebola dostatočne preukázaná spojitosť takých interakcií hippocampu s mozgovou kôrou a dlhodobej pamäte.

Tím Lily Davachiovej overoval, či sa to nedeje aj počas bdelého pokoja. Skoršie výskumy totiž odhalili, že isté oblasti mozgu sú aktívnejšie v pokoji. Nevedelo sa však, čo vlastne vtedy robia. Nekonsolidujú pamäť? Pri hľadaní odpovede zobrazovali pomocou funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI) hippocampus a mozgovú kôru dobrovoľníkov.

Testovali asociatívnu pamäť dobrovoľníkov. Ukazovali im dvojice obrázkov, ktoré vždy zahŕňali ľudskú tvár a predmet (napríklad plážovú loptu), alebo ľudskú tvár a scenériu (napríklad pláž). Potom nasledovali obdobia pokoja. Dobrovoľníci nevedeli, že budú skúšaní, ako si zapamätali obrázky. Jednoducho mali odpočívať a myslieť, na čo sa im len zachcelo, mali iba jediné obmedzenie – počas celého pokoja nesmeli zaspať.

V priebehu pokoja po ukázaní obrázkov fMRI odhalila výraznú súvislosť medzi aktivitou v hippocampe a častiach mozgovej kôry v tzv. laterálnom okcipitálnom komplexe, ktoré boli aktívne v priebehu počiatočného zakódovania asociácie. No iba po tých asociáciách, na ktoré si neskôr dobrovoľník dokázal spomenúť. Predmetné oblasti mozgu zjavne fungujú ako účelový tandem v záujme konsolidácie spomienok počas pokoja.

Individuálne pri každom dobrovoľníkovi vyšlo najavo, že tí s výraznejšími pokojovými súvislosťami aktivity hippocampu a mozgovej kôry lepšie obstáli aj v následnom teste asociatívnej pamäte. Naopak slabšie súvislosti znamenali horšiu pamäť. Takže: čím väčšia bola aktivita hippocampu a oblastí mozgovej kôry, tým silnejšia bola pamäť.

"Keď odpočívate, mozog pracuje za vás. Pokoj je takto dôležitý pre pamäť a fungovanie poznávacích schopností. Neceníme si to dosť, zvlášť keď nás dnešné informačné technológie udržujú v pracovnej činnosti nepretržite," doplnila Lila Davachiová.