HOLOKAUST: Svet sa o Osvienčime dozvedel vďaka dvom Slovákom

Medzinárodný deň obetí holokaustu vyhlásila na 27. januára pred piatimi rokmi OSN v súvislosti s oslobodením koncentračného tábora Osvienčim sovietskymi jednotkami v tento deň roku 1945.

Podarilo sa im na tretí pokus utiecť v apríli 1944 z tábora Brzezinka. Po strastiplnom pochode cez Poľsko sa dostali sa do Žiliny, kde o tri dni spísali Protokol o Osvienčime.

Dokument sa po krátkom čase dostal do rúk židovskej tieňovej vlády v Bratislave, ktorá ho rozšírila nielen na Slovensku, ale rozposlala ho aj do zahraničia - vedeniu Medzinárodného Červeného kríža, Svetovému židovskému kongresu a iným vplyvným židovským organizáciám.

Tieto organizácie predložili dokument vládam mnohých krajín - USA, Veľkej Británie, Poľska a Československa. Svedectvo oboch väzňov bolo však natoľko drastické, že im vládni činitelia neboli náchylní uveriť a nepodnikli nič, čo by ďalších židov v koncentračných táboroch mohlo zachrániť.
      

Rudolf Vrba neskôr emigroval do Kanady a za svoje zásluhy sa stal prominentnou a váženou osobou, kanadská televízia o jeho hrdinstve napríklad natočila film. Alfred Wetzler bol až do konca druhej svetovej vojny členom aktívneho odboja a bojoval v Slovenskom národnom povstaní. V roku 1964 napísal o svojom úteku z koncentráku pod menom Jozef Lánik knihu Čo Dante nevidel, ktorá bola označená za jednu z najlepších vo svojom žánri.

Predchádzala jej publikácia z roku 1946 Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí, v ktorej zhromaždil viacero svedectiev o osvienčimskom pekle. Wetzlera však v roku 1968 vylúčili z KSČ a stal sa politicky nespoľahlivým a o jeho svedectvo v socialistickom Československu nikto nestál. Mal dokonca problémy s priznaním známej 255-ky pre účastníkov odboja. Neskôr pracoval v oblasti cestovného ruchu a v knižnici a často prednášal na školách, kde hovoril o všetkom, čo prežil. Zomrel 8. februára 1988 ako 70-ročný, prežila ho jeho manželka Etela, s ktorou sa zoznámil v Osvienčime pri drôtoch medzi ženským a mužským táborom.
      

Až v roku 1997 rodná krajina ocenila statočnosť tohto muža, keď mu udelil prezident SR Rad Ľudovíta Štúra II. triedy in memoriam. V roku 2006 mu odhalili pri synagóge v Trnave pamätnú tabuľu. V roku 2007 dostal spolu s Vrbom čestné občianstvo mesta Trnava in memoriam. Prevzala ho z rúk primátora jeho dcéra Tatiana Kernová. V Trnave stále stojí rodný dom A. Wetzlera, dokonca priamo v susedstve radnice a napriek zmene majiteľov je stále známy ako Wetzlerov dom.

Svet si pripomína 65. výročie oslobodenia Osvienčimu

Tí, čo prežili nacistické vyvražďovanie, pozostalí i sovietski veteráni si v stredu prišli pripomenúť 65. výročie oslobodenia poľského koncentračného tábora Osvienčim.

Na mieste nešťastia kládli kvety a sviečky na znak úcty k obetiam. V neskorších hodinách sa k spomienkovým oslavám pripojí aj poľský prezident Lech Kaczynski, predseda vlády Donald Tusk ako aj ďalší významní predstavitelia verejného a politického života vrátane izraelského premiéra Benjamina Netanjahua či predsedu Európskeho parlamentu Jerzyho Buzeka.

V koncentračnom tábore Osvienčim (Auschwitz) a v neďalekom vyhladzovacom tábore Brezinka (Birkenau) zavraždili nacisti od roku 1940 do roku 1945 najmenej 1,1 milióna osôb, najmä Židov.

Medzi ďalšími obeťami boli desaťtisíce Poliakov nežidovského pôvodu, sovietskych vojnových zajatcov, Rómov a ľudí, ktorí sa pridali k protifašistickému odboju. Koncentračné tábory boli súčasťou "konečného riešenia židovskej otázky", systematickej genocídy, ktorú naplánoval nacistický vodca Adolf Hitler. Osvienčim oslobodila 27. januára 1945 sovietska Červená armáda, OSN tento deň vyhlásila za Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu.

Peres vyzval svet na potrestanie žijúcich nacistických zločincov

Izraelský prezident Šimon Peres vystúpil dnes na pôde nemeckého Spolkového snemu (Bundestagu) v Berlíne. Vo svojom prejave vyzval Nemecko a svet, aby postavili pred súd ešte žijúcich nacistických zločincov.
      

"Prosím Vás, aby ste urobili všetko pre spravodlivé potrestanie týchto zločincov," formuloval na mimoriadnom zasadaní nemeckého parlamentu v prítomnosti najvyšších ústavných činiteľov spolkovej republiky hosť z Blízkeho východu.
      

S ohľadom na mladú generáciu zdôraznil, že nejde o pomstu, ale o výchovu. Mládež by si to mala pamätať, nemala by zabudnúť a mala by vedieť, čo sa stalo.
      

Podľa slov Peresa ubúda zo dňa na deň všade vo svete ľudí, ktorí prežili nacistami organizovanú genocídu židov. Paralelne však na nemeckej pôde, v Európe, ako aj inde vo svete žijú ešte stále ľudia, ktorí vtedy sa zúčastňovali na uskutočňovaní tohto najstrašnejšieho cieľa.
      

Laureát Nobelovej ceny za mier, ktorý sa dnes pri príležitosti Medzinárodného dňa obetí holokaustu stal iba tretím najvyšším predstaviteľom židovského štátu po Ezerovi Weizmanovi (1996) a Moše Kacavovi (2005), čo vystúpil s prejavom na zasadaní Spolkového snemu, využil túto príležitosť aj na ďalší apel.
      

Peres vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby konalo v spore s Iránom, ktorý sa týka jeho kontroverzného jadrového programu. Izrael podľa jeho slov odmieta fanatický režim, ktorý nerešpektuje Chartu OSN. Režim, ktorý disponuje jadrovými elektrárňami a nukleárnymi raketami, s ktorými terorizuje vlastnú krajinu i iné štáty, je nebezpečenstvom pre svet. "Poučenie z rádovo mnohomiliónovej vraždy nacistov by malo byť nasledovné: už nikdy neignorovať diktátorov bažiacich po krvi, ktorí sa ukrývajú za demagogické masky a hlásajú vražedné heslá," citovala agentúra DPA slová Šimona Peresa.
      

Predseda Spolkového snemu Norbert Lammert pripomenul vo svojom vystúpení prenasledovanie židov a odporcov národného socializmu na starom kontinente a zdôraznil, že sa na to nesmie nikdy zabudnúť.
      

Podľa jeho slov nebudú nemecko-izraelské vzťahy kvôli spomienke na túto smutnú kapitolu novodobých dejín nikdy normálne. Vyrovnávanie sa s holokaustom patrí istým spôsobom k základom našej ústavy, dodal Norbert Lammert.
      

Rečník poukázal na spoluzodpovednosť, ktorú Nemci majú za štát Izrael. "My, Nemci, nemôžeme byť neutrálni, ak je ohrozené jeho právo na existenciu a bezpečnosť," zdôraznil a dodal, že atómovými zbraňami disponujúci štát v susedstve Izraela, riadený otvorene antisemitským režimom, je neprijateľný nielen pre Izrael.

Svetové spoločenstvo nesmie trpieť takéto ohrozenie, podčiarkol Norbert Lammert.