Jasno
-2°
Bratislava
Vanda
7.2.2023
284. deň na Ukrajine: Rusko stráca podporu svojej verejnosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine
Zdielať na

284. deň na Ukrajine: Rusko stráca podporu svojej verejnosti v súvislosti s vojnou na Ukrajine

KYJEV / Briti tvrdia, že ruská verejnosť pomaly prestáva podporovať inváziu svojho štátu na Ukrajine. Až 55 percent dáva prednosť mierovým rozhovorom. Po ruských vzdušných útokoch na energetickú sieť na Ukrajine je bez dodávok elektriny stále viac než päťsto obcí a najhoršie zasiahnutá je podľa neho Charkovská oblasť. Ku konfliktu sa naďalej vyjadrujú aj Spojené štáty - podľa Nulandovej Putin nemyslí mierové rokovania s Ukrajinou úprimne.

​Podpora vojny na Ukrajine v ruskej verejnosti sa stráca

Podpora vojny na Ukrajine v ruskej verejnosti výrazne klesá. "Rusko pravdepodobne nasledujúcich niekoľko mesiacov nedosiahne veľké úspechy na bojisku na Ukrajine, preto udržať si rovnaký tichý súhlas obyvateľov s vojnou bude zrejme pre Kremeľ čoraz ťažšie. Údaje ukázali, že 55 percent Rusov dáva prednosť mierovým rozhovorom s Ukrajinou a iba 25 percent podporuje pokračovanie konfliktu" uviedlo britské ministerstvo obrany. Na začiatku vojny podporovalo "špeciálnu vojenskú operáciu", ako Kremeľ vojnu nazýva, približne 80 percent Rusov. Britské ministerstvo obrany zverejňuje informácie pochádzajúce od spravodajských služieb Spojeného kráľovstva už od začiatku vojny vo februári a robí to s cieľom oponovať ruským správam a posilňovať podporu Ukrajiny na Západe. Moskva obviňuje Londýn z dezinformačnej kampane.

Bez elektriny je stále vyše 500 ukrajinských obcí

"Po týždňoch ruských vzdušných útokov na energetickú sieť na Ukrajine je bez dodávok elektriny stále viac než päťsto obcí," povedal predstaviteľ ukrajinského ministerstva vnútra. "Nepriateľ pokračuje v útokoch na základnú infraštruktúru krajiny. V súčasnosti je od dodávok elektriny odrezaných 507 obcí v ôsmich oblastiach našej krajiny," uviedol pre ukrajinskú televíziu námestník ministra vnútra Jevhenij Jenin. Najhoršie zasiahnutá je podľa neho Charkovská oblasť na severovýchode, kde je izolovaných 112 dedín. Ďalších 90 dedín nemá elektrinu v Doneckej a Chersonskej oblasti, zvyšné sú v Mykolajivskej, Zápozožskej a Luhanskej oblasti. V sobotu, 3. decembra, ukrajinskí predstavitelia opätovne vyzvali civilistov, aby vydržali v situácii zhoršujúceho sa zimného počasia a pravidelných výpadkov prúdu. Bez tepla alebo svetla pri nich zostávajú milióny ľudí v čase, keď vonkajšie teploty klesli pod nulu.

Vlády všetkých krajín EÚ schválili cenový strop na ruskú ropu

Vlády všetkých krajín Európskej únie v sobotu, 3. decembra, dokončili písomné schválenie cenového stropu na ruskú ropu dopravovanú po mori na úrovni 60 amerických dolárov (56,94 eura) za barel (159 litrov). To znamená, že dohodnuté pravidlá týkajúce sa cenového stropu môžu byť zverejnené v Úradnom vestníku EÚ a mechanizmus môže začať fungovať od pondelka, 5. decembra. Cenový strop, ktorý je pôvodne nápadom skupiny G7, sa pripojí k embargu EÚ na dovoz ruskej ropy po mori, ktoré takisto začne platiť od pondelka. "Skupina G7 a všetky členské štáty EÚ prijali rozhodnutie, ktoré zasiahne príjmy Ruska ešte tvrdšie a zníži jeho schopnosť viesť vojnu na Ukrajine. akisto pomôže stabilizovať globálne ceny energií, čo prospeje krajinám po celom svete, ktoré sú aktuálne konfrontované s vysokými cenami ropy." uviedla šéfka Eurokomisie Ursula von der Leyenová.

Okolo 70 až 85 percent ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cenový strop by mal zabrániť, aby dopravné firmy, rovnako ako aj poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami. Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu. EÚ od pondelka úplne prestane nakupovať ruskú ropu prepravovanú po mori, na ktorú pripadalo 94 percent všetkej ruskej ropy importovanej členskými krajinami Únie. EÚ od 5. februára 2023 potom zastaví dovoz ruských ropných produktov. Skupina G7 neskôr stanoví cenový strop aj na ropné produkty z Ruska a použije pri ňom rovnaký mechanizmus ako v prípade ropy. Od polovice januára EÚ bude cenový strop prehodnocovať každé dva mesiace, aby sa sledoval jeho vplyv na trh. Cieľom korekčného mechanizmu je tiež držať strop minimálne 5 percent pod priemernou trhovou cenou.

"Rusko nebude exportovať ropu, ktorá podlieha cenovému stropu, na ktorom sa dohodli skupina G7 a Austrália, aj keby malo znížiť produkciu. Pracujeme na mechanizmoch zákazu využitia cenového stropu bez ohľadu na to, na akej úrovni je stanovený, pretože takýto zásah môže ešte viac destabilizovať trh. Budeme predávať ropu a ropné produkty len krajinám, ktoré s nami budú spolupracovať za trhových podmienok, aj keby sme museli mierne znížiť produkciu," vyhlásil ruský vicepremiér Alexander Novak. Cenový strop označil za veľké narušenie pravidiel voľného obchodu zo strany Západu, ktoré destabilizuje energetické trhy a spôsobí nedostatok na strane ponuky.

Putin podľa Nulandovej nemyslí mierové rokovania úprimne

"Ruský prezident Vladimir Putin nemyslí mierové rokovania s Ukrajinou úprimne, zatiaľ čo vojnu posúva na novú úroveň barbarstva tým, že útočí na ukrajinskú energetickú infraštruktúru," uviedla námestníčka ministra zahraničných vecí USA pre politické záležitosti Victoria Nulandová počas návštevy ukrajinskej metropoly Kyjev. Stretla sa tam s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a ďalšími vysokopostavenými ukrajinskými predstaviteľmi, aby im vyjadrila podporu v čase ruských úderov na ukrajinskú energetickú sieť. "Diplomacia je samozrejme cieľom každého, ale musíte mať ochotného partnera. A je úplne jasné, či už ide o útoky na energetickú infraštruktúru, či už ide o rétoriku z Kremľa a jeho všeobecný postoj, že Putin v tomto smere nie je úprimný alebo nie je pripravený," povedala Nulandová.

Americký prezident Joe Biden vyhlásil, že je pripravený rokovať s Putinom, ak sa ten bude usilovať skončiť s vojnou na Ukrajine. Kremeľ ale takýto návrh odmietol, keď poukázal na to, že Washington komplikuje akékoľvek rozhovory tým, že odmieta uznať územia štyroch ukrajinských administratívnych celkov – oblasti Doneckú a Luhanskú a časti oblastí Chersonskej a Záporožskej – za súčasť Ruskej federácie. Nulandová povedala, že táto reakcia Moskvy ukázala, "ako to celé nemyslia vážne". Putin podľa nej pozdvihol vojnu na Ukrajine na novú úroveň barbarstva, keď ju preniesol do "každej jednej ukrajinskej domácnosti" tým, že útočí na energetickú infraštruktúru, aby "dosiahol to, čo nedokáže na bojisku". "Nulandová by sa mala pozrieť na to, koľko energetických sietí zničili Spojené štáty a Severoatlantická aliancia pri bombardovaní Juhoslávie v roku 1999," reagovala hovorkyňa ruského rezortu diplomacie Marija Zacharovová.

Súvisiace články

Najčítanejšie