Nález spochybňuje Turínske plátno

Vedci pilne skúmajú ostatky mŕtveho muža, ktorý bol pochovaný v čase, keď žil Ježiš Kristus

Kosti s DNA sa našli na cintoríne v takzvanej Hrobke rúška na okraji jeruzalemského Starého mesta v Hinnomskom údolí. Kúsok odtiaľ mal spáchať samovraždu Judáš.      

Hrobka muža zahaleného do rúška leží hneď vedľa hrobky známeho Annáša, veľkňaza v rokoch 6 až 15 n. l. Jeho zaťom a súčasne nasledovníkom v úrade bol Kaifáš, ktorý odovzdal Ježiša Rimanom. Archeológovia preto dospeli k záveru, že mŕtvy bol buď tiež kňazom, alebo príslušníkom aristokracie. Od jeho hrobky bol priamy výhľad na židovský Chrám.      

Hrobku rúška skúmal v roku 2000 tím archeológov Shimona Gibsona, Boaza Zissua a Jamesa Tabora. Žiaľ, už predtým ju vyrabovali ilegálny votrelci, ktorí poškodili aj ostatky mŕtvych. Patrila k vyše 70 rodinným hrobkám z 1. storočia n. l. v Akeldame. Hrobka však v porovnaní s ostatnými v Akeldame vyniká najmä zvyškami pohrebného rúška a chumáčom ľudských vlasov, ktoré sa našli pri pozostatkoch dospelého muža. To je v  oblasti Jeruzalema vzácne, lebo tamojšia vlhkosť neprospieva dlhodobému zachovaniu organických materiálov. Vek rúška bol rádiouhlíkovo stanovený na 2025 plus-mínus 28 rokov.      

Predmetné pozostatky muža archeológovia vyhodnotili ako prvotný pohreb – jeho kosti prekvapivo neboli po rozklade mäkkých tkanív pozbierané a uložené do kamennej schránky pri druhotnom, čo sa robilo asi po jednom roku. Výklenok s nimi bol tiež uzavretý bielou omietkou, čo je pri jeruzalemských hrobkách z tohto obdobia veľmi vzácne. Teraz to vysvetlila analýza DNA izolovanej z kostí. Muž trpel leprou čiže malomocenstvom a zabila ho tuberkulóza. Obe tieto choroby, deformujúce vzhľad, znamenali v staroveku aj neskôr vylúčenie zo spoločnosti. Mŕtvy však bol podľa viacerých znakov ako poloha hrobky, látka rúška a čistota vlasov, bohatý príslušník jeruzalemskej smotánky. To zrejme počas jeho života takpovediac obrúsilo hrany. No jeho kostí sa už pre istotu nik nedotkol.