V Indonézii majú sloniu liaheň

V národnom parku s chovným programom sa narodia ďalšie dve slonie mláďatá

Miznutie pralesov spôsobuje, že slony, ktoré sú ich povôdnými a prirodzenými obyvateľmi, sú zatláčaní do blízkosti dedín a fariem. V snahe uvoľniť napätie medzi ľuďmi a slonmi sa v osemdesiatych rokoch 20. storočia otvorilo niekoľko tréningových centier pre slony.

Jedno z nich sa nachádza v Národnom parku Way Kambas v Lampungu. Jeho zamestnanci držali v zajatí a trénovali asi 60 slonov. Keď vláda zakázala drzať slonov v zajatí hoci len pre tréningové účely, centrum vo Way Kambas zahájilo chovný program.

"Od roku 1998 nesmieme držať slonov v zajatí. Cetrum pre tréning slonov sme nahradili chovným centrom, v ktorom nám ide hlavne o to, aby sme zabránili vyhynutiu Slona sumatranského," povedal hlavný tréner z Way Kambas Nazaruddin.

V rámci chovného programu zamestnanci parku poskytujú starostlivosť tehotným sloniciam, ako aj ich čerstvo narodeným potomkom. Centrum pomohlo od roku 1998 odchovať už 22 slonov.

REUTERS

"Vďaka nášmu centru sa zvýšila slonia populácia o 10 slonov a momentálne máme tehotné ďalšie dve slonie samice. To je pre Way Kambas skutočne úspešný štart," dodal Nazaruddin.

Way Kambas je prvým zo šiestich národných parkov s chovným programom. Ochrancovia životného prostredia z Zo svetového fondu pre prírodu (WWF) odhadujú, že v Indonézii žije asi 2800 Sumatranských slonov vo voľnej prírode.

Way Kambas sa rozprestiera na 1300 hektároch. Park bol založený v roku 1972 a žije tu odhadom asi 250 slonov. Slon ázijský sumatranský je poddruhom Slona ázijského a je najmenším spomedzi ostaných jeho druhových príbuzných.