Veľký výskum vedcov, či nás psy a mačky skutočne dokážu milovať

BRATISLAVA / Milujú nás naše zvieratá? Vedecká obec sa nedokáže zhodnúť v tom, či zvieratá skutočne môžu prechovávať city k ľuďom. Podľa výskumov realizovaných v Japonsku a vo Veľkej Británii vylučujú psy a mačky rovnako ako ľudia oxytocín, ktorému sa hovorí hormón lásky a dôvery, píše francúzsky denník Le Monde.

+14 fotiek

Najkrajšie šteňatá na svete

​Antropomorfizmus, teda tendencia prisudzovať ľudské rysy zvieratám, nikdy nezažil taký rozkvet ako od doby, čo vznikli sociálne siete. Fotografie a videá mačiek, psov, ale aj jašteríc, holubov či dokonca hmyzu v nás vzbudzujú pocit, že zvieratá milujú, myslia a žijú ako my. Stránka na facebooku pomenovaná Buzzfeed Animals má štyri milióny sledujúcich.

Štúdia zverejnená na stránkach amerického vedeckého časopisu PLoS One túto debatu ešte podnietila. Ukázala, že papagáje ara držané v zajatí sčervenajú pri kontakte so svojou opatrovateľkou. Pokušenie predstaviť si, že sú vtáky zamilovaní do svojej chovateľky, je veľké.

"Tak ďaleko ale zaobchádzať nemôžeme," hovorí Aline Bertin, expertka na správanie vtákov v Národnom ústave pre agronomický výskum (INRA), ktorá výskum uskutočnila. Avšak skutočnosť, že sa papagáj snaží upútať pozornosť chovateľky tým, že sa zavesí na klietku a poťahujú opatrovateľku za odev, naznačuje, že k nej prechováva pozitívne emócie. Iná štúdia, zverejnená v časopise Royal Society Open Science, ukázala, že kozy radšej počúvajú toho, kto sa usmieva, a utekajú pred zamračený tvárami.

Vedci sa však obmedzujú na to, že radšej hovoria o emóciách, ktoré možno merať fyziologicky a ktoré trvajú len okamih, než o citoch. "Ľahko sa dá dokázať, že zviera má strach alebo je stresované, ale u veľkého množstva druhov je stále ťažké vedecky dokázať, že môžu byť šťastné," varuje Aline Bertin.

Prípad Hačikó

Známy je prípad psa Hačikó z 20. rokov minulého storočia v Japonsku. Pes čakával na svojho pána, univerzitného profesora, na stanici Šibuja každý večer v rovnakú hodinu. V máji 1925 vedec zomrel pri práci. Pes potom na svojho pána napriek tomu každý deň čakal, a to po dobu desiatich rokov.

Čo sa dialo v jeho hlave? Keby vedci boli schopní v medzivojnovej dobe zmerať úroveň oxytocínu, možno by mohli dokázať, že pes prechovával neobyčajné city k svojmu pánovi.

Japonskí a britskí vedci v rokoch 2015 a 2016 preukázali, že psy a mačky vylučujú oxytocín, hormón lásky a dôvery, rovnako ako ľudia. Keď psa jeho majiteľ chváli a láska, môže úroveň oxytocínu u psa stúpnuť až o 57 percent. U šeliem to je len 12 percent. To potvrdzuje všetky názory, že sa mačky o ľudí príliš nestarajú.

Materinská láska

Vylučovanie oxytocínu je vzájomné a deje sa prostredníctvom pohľadu: vedci ukázali, že hladina hormónu u človeka stúpla potom, čo sa hral so svojím štvornohým priateľom.

Vedkyňa Véronique Servais kritizuje paradox v našom chápaní zvierat. V 60. rokoch študoval primatológ Harry Harlow materinskú lásku u makakov rézus. Preukázal, že malí makaky, ktorí prišli o svoju matku, boli postihnutí vážnymi patologickými zmenami správania. "Tieto štúdie boli vedené preto, aby vypovedali o materskej láske u ľudí!" diví sa Véronique Servais. "Vidíte ten paradox? Pozorujeme opice, aby sme vyvodili závery o láske dojčaťa k matke, ale odmietame hovoriť o láske u opíc," dodáva.

​

​