Pád mosta v Janove mohol spôsobiť jeho stav. Zistili sme, ako je to s mostami na Slovensku

BRATISLAVA / kritická situácia v okolí zrúteného mosta v Janove stále trvá. Popoludní dokonca museli pozastaviť záchranné práce, pretože jeden zo zostávajúcich pilierov sa nakláňa a môže kedykoľvek spadnúť. Príčiny tragédie sú stále len vo sfére dohadov. Hovorí sa o tom, že k pádu mosta prispelo zlé počasie, silný dážď, podmytá pôda, či dokonca zásah bleskom. Aká je ale skutočný stav mosta, a ako je to s mostami na Slovensku?

V talianskych médiách sa objavili dohady, že most nebol v dobrom stave, aj keď pred dvomi rokmi prešiel generálnou opravou. Je ale fakt, že problematický bol v podstate už od jeho uvedenia do prevádzky.  Pre TV JOJ to potvrdila aj rodená Janovčanka, ktorá momentálne pôsobí na univerzite Mateja Bella, Patrizia Prando Šušová. "Už v tých rokoch boli polemiky, že nie je na dobrom mieste. V 90. rokoch už mal nejaké problémy so stabilitou. Vtedy sa diskutovalo, či ho opraviť alebo postaviť nový," prezradila.  Nakláňanie sa ďalšieho z pilierov mosta v Janove známeho ako Ponte di Brooklyn dalo čiastočnú odpoveď na otázku, či zvyšok stavby je schopný prežiť. 

+13 fotiek

Zrútený diaľničný most v Taliansku

Na problémy stavby architekta Riccarda Morandiho pritom upozorňovali odborníci už dlhšie. "Antonio Brencich z janovskej univerzity už v roku 2016 napísal článok a aj to povedal v televízii, že tento most sa nedalo voľajako udržiavať, že by bolo lepšie postaviť nový," povedala Patrizia Prando Šušová, rodáčka z Janova, ktorá učí na Univerzite Mateja Bela. 

K celej situácii sa vyjadril aj expert Peter Paulík z katedry betónových konštrukcii a mostov STU Bratislava. Pozrite sa, ako vníma situáciu on: 

Dôležité je, že aký je tam typ zeminy, akú má únosnosť, či sa v danom území zvykne zosúvať pôda a aj to, aké je tam prúdenie spodných vôd. Každý jeden most musí spĺňať záťažové normy, ktoré musia projektanti dodržať. V rámci tých noriem je aj zaťaženie, ktorej musí most počas životnosti odolať.

Taliansky most otvorili v roku 1967. Podľa nášho odborníka na takéto konštrukcie Petra Paulíka boli vtedajšie normy podstatne benevolentnejšie, ako sú dnes. "To, že dnes sa projektujú na 100 rokov, neznamená, že tie, ktoré sa projektovali pred 50 rokmi tiež vydržia 100 rokov bez údržby alebo sanácie," vysvetlil. Problémom mohli byť aj materiály mosta - betón, oceľové prvky, ktoré boli v zlom v stave. "Ak dochádzalo ku korózii, únavovému namáhaniu, mohlo aj to spôsobiť kolaps, to ale nevieme. Vieme len to, že mal problémy s degradáciou, ale nie je známe aké. Nepodarilo sa mi to zistiť," pokračoval expert Pavlík z katedry betónových konštrukcií a mostov STU v Bratislave. 

O mostoch, ich výstavbe a bezpečnosti sa vyjadrila NDS aj experti: 

Stav mostov na Slovensku 

Vyšetrovanie príčiny tejto obrovskej tragédie môže podľa Petra Paulíka trvať aj niekoľko rokov a možno sa to ani nikdy nedozvieme. Zaujímali sme sa však aj o to, aká je situácia s podobnými mostami u nás. Na Slovensku máme 759 diaľničných mostov. Národná diaľničná spoločnosť hovorí, že v zlom stave je ich 29. Hovorkyňa NDS Michaela Michalová sa ale vyjadrila, že a priebežne opravujú. Vo vyložene havarijnom nie je ani jeden. 

"Po uvedení do prevádzky je určený mostný technik, ktorý každoročne vykonáva bežnú prehliadku. Každé štyri roky sa vykonáva hlavná prehliadka. Ide o prehliadku všetkých konštrukčných častí mosta. Zisťujú a hodnotia sa možné poruchy, spracuje sa zápis s fotodokumentáciou a na základe toho sa určí stavebný stav mosta," pokračovala.  

Najstarším úsekom u nás je úsek D2 Malacky-Bratislava, ktorý je v prevádzke od roku 1972 a jeho súčasťou je až 12 mostných objektov. Najdlhším mostom je momentálne estakáda na diaľnici D3 v úseku Žilina Strážov- Žilina Brodno s dĺžkou takmer 1,5 kilometra. A najvyšším diaľničným mostom je most Valy na úseku D3 Svrčinovec - Skalité, ktorý sa tiahne až do výšky 84 metrov. Obe stavby sú v prevádzke od minulého roka. 

​