Vo veku 76 rokov zomrel teoretický fyzik Stephen Hawking

LONDÝN / Bol jedným z najznámejším vedcov súčasnosti. Preslávil poznatky o vzniku vesmíru, veľkom tresku a čiernych dierach a niekedy býval označovaný za nástupcu Isaaca Newtona a Alberta Einsteina. Britský astrofyzik Stephen Hawking, ktorý fascinoval tiež vôľou, s ktorou prekonával svoj telesný handicap a vďaka ktorej dokázal napísať rad prác a kníh.

Hawking ale zároveň v posledných rokoch varoval, že "vedecký pokrok privedie ľudstvo do záhuby" či že "do 100 rokov roboti takmer vo všetkom nahradia a prekonajú ľudí". Hawking zomrel v stredu vo veku 76 rokov; dožil sa ich napriek tomu, že mu lekári v 21 rokoch dávali dva roky života.

Jeho telo bolo pre amyotrofickú laterálnu sklerózu úplne ochrnuté a neschopné reči a vedec pracoval z pojazdného kresla. Hlas stratil pri tracheotómii v roku 1985, ale s pomocou počítača dokázal hovoriť vďaka systému, ktorý prevádzal do podoby hovoreného slova pohyby jeho tváre.

Podľa jeho dcéry Lucy, ktorá sa živí ako novinárka a spisovateľka a ktorá s ním spolupracovala na vydaní vedeckej knihy pre deti, udržiavala Hawkinga pri živote aj nesmierna tvrdohlavosť a vôľa, pri ktorej bol schopný využiť všetku svoju energiu na to, aby sa sústredil na cieľ . Nešlo mu o holé prežitie, ale hlavne o to, aby svojou prácou prispel do vedomostného fondu spoločnosti.

Varovania pre ľudstvo

Populárny Hawking, ktorý už v roku 1970 publikoval stať o vzniku vesmíru, o sebe tvrdil, že má v hlave len fyziku, astrofyziku, matematiku či kozmológii. Jeho knihy sú bestsellermi. Preslávila ho predovšetkým kniha Stručná história času z roku 1988, v ktorej sa snažil priblížiť zrozumiteľným spôsobom tajomstvá kozmológie - vedy o stavbe a vývoji vesmíru. Knihy sa predalo vyše desať miliónov výtlačkov. "Predal som viac kníh o fyzike ako Madonna o sexe," vyhlásil raz slávny a bohatý vedec.

V posledných rokoch ale publikoval Hawking rad varovaní. Predvlani napísal, že ľudstvo je v ohrození pre riziká, ktoré sú výsledkom jeho vlastnej činnosti. Medzi takéto riziká podľa Hawkinga patrí najmä možnosť jadrovej vojny, globálne otepľovanie či geneticky upravené vírusy. Vedec tiež upozorňuje, že ďalšie pokroky v oblasti vedy a techniky budú vytvárať nové možnosti toho, "ako sa veci môžu pokaziť". Ľudstvo môže podľa Hawkinga dlhodobo prežiť za predpokladu, že sa mu podarí založiť kolónie na iných planétach. Podľa BBC bolo iróniou, že táto prominentná vedecká postava označovala práve vedecký pokrok za hlavný zdroj nových hrozieb.

V roku 2015 zasa povedal, že "do 100 rokov roboti takmer vo všetkom nahradia a prekonajú ľudí". Podľa Hawkinga je nástup umelej inteligencie už takpovediac za dverami. "Neexistuje žiadny fyzikálny zákon, ktorý by bránil časticiam, aby sa organizovali ešte lepšie, než to dokáže ľudský mozog," povedal s tým, že "umelá inteligencia môže ovládnuť finančné trhy alebo vyvinúť zbrane, o ktorých v tejto chvíli nemáme ani poňatia".

V roku 2010 vyhlásil, že ľudská rasa by mala v nasledujúcich sto až dvesto rokoch kolonizovať vesmír, ak chce prežiť. Za hrozbu pre ľudstvo považoval aj genetické inžinierstvo.

Hawking spolupracoval s ruským miliardárom a mecenášom Jurijom Milnerom, s ktorým v roku 2016 ohlásil revolučný projekt medzihviezdnych ciest sond, ktoré budú schopné dosiahnuť najbližších hviezd počas dvadsaťročného letu. V roku 2014 spolu ohlásili iný kozmický projekt, ktorého cieľom bolo hľadanie mimozemského inteligentného života. Miliardár prisľúbil do pátrania vložiť počas desiatich rokov 100 miliónov dolárov.

Popkultúrna celebrita

O svojej chorobe Hawking raz povedal, že "bola vlastne najväčším darom, aký od života dostal". "Vďaka izolácii od sveta som mal možnosť rozvíjať svoju predstavivosť k videniu problémov pod iným zorným uhlom," tvrdil.

Hawking patril roky medzi popkultúrne celebrity. Objavil sa v seriáloch Simpsonovci, Futurama či Star Trek a jeho robotický hlas použila napríklad britská skupina Pink Floyd na albume The Division Bell. Hawking sa svojej popularite nijako nebránil a naopak si ju užíval. Preletel aj balónom, vyskúšal stav beztiaže a chcel sa pozrieť do kozmu.

Prevažnú časť svojho bádania venoval Hawking vesmírnym čiernym dieram, zaoberal sa tiež tzv. Teóriou všetkého, teda prepojením Einsteinovej všeobecnej teórie relativity s kvantovou mechanikou. V roku 1983 prišiel s teóriou, že čas a priestor sú konečné, aj keď nemajú konkrétnu hranicu. "Je to ako zemeguľa," vyhlásil, "tá je tiež konečná a pritom na koniec nedôjdete."

Stephen William Hawking sa narodil 8. januára 1942 v Oxforde. Bol popredný svetový odborník v oblasti teoretickej fyziky, a to aj napriek ochrnutiu tela spôsobenému amyotrofickou laterálnou sklerózou, teda chorobou motoneurónov.

"Vôľa človeka je pre prežitie dôležitejšia, ako všetky medicínske poznatky," povedal. "Bol to úžasný vedec a výnimočný človek, ktorého práca a odkaz budú žiť dlhé roky," uviedli jeho deti Lucy, Robert a Tim.

Zaoberal sa kozmológiou a fyzikou čiernych dier. Objavil tepelné žiarenie čiernych dier. Je autorom mnohých kníh ako napríklad Stručná história času (1988) a Vesmír v orechovej škrupinke (2001). Od roku 1979 pôsobil ako profesor matematiky na univerzite v Cambridge, pričom od roku 2009 bol emeritným profesorom. Jeho životný príbeh sa stal predlohou pre filmy Hawking (2004) alebo Teória všetkého (2014).

​

​