Kultového Guevaru si veľkolepo uctia v Bolívii

Pre mnohých je argentínsky lekár, ktorý sa zmenil na vodcu partizánov, popravený vo veku 39 rokov ikonický hrdina.

V zemi posledného dejstva života Ernesta "Che" Guevaru, sa Bolívijčania pripravujú na oslavu 40. výročia smrti slávneho revolucionára s úctou i nenávisťou.

Pre mnohých z nich je argentínsky lekár, ktorý sa zmenil na vodcu partizánov, popravený vo veku 39 rokov ikonický hrdina - socialistický ideológ žijúci prikrátko, vnímaný ako svätec. Pre iných sú však v krajine, kde Cheho zabili hrdinovia vojaci, ktorí ho chytili. Celá udalosť vyvoláva v nich pocity zatrpknutosti aj hnevu.

"Unavuje nás táto veľkolepá šou, ktorá sa tu deje každý rok pri príležitosti výročia jeho smrti. Pocta, ktorú mu prezident Evo Morales preukazuje je urážkou dôstojnosti našej krajiny. Namiesto muža, ktorý nás napadol, by sme si mali uctievať vojakov, ktorí nás bránili," uviedol 68-ročný bývalý komandér elitnej jednotky armádnych rangerov, ktorí Cheho 8. októbra chytili, Gary Prado.

Che, ktorý veril, že sociálne a ekonomické rozdiely v Latinskej Amerike sa dajú vymazať iba ozbrojenou revolučnou taktikou viedol v Bolívii malú jednotku rebelov jedenásť mesiacov. Jeho bojovníci dokázali prevziať kontrolu nad malým pásom džungle, ktorý sa mal stať tréningovým centrom pre ďalších rebelov. Aj keď prežili zrážky s armádou, hlad aj choroby, nepodarilo sa im získať miestnych disidentov, ktorí s nimi takmer nespolupracovali.

"Prišiel sem pre naše vlastné dobro, no Bolívijčania ho prezradili," priznal 84-ročný krajčír José Mujica, ktorý spomínal na to ako sa vojaci vyhrážali miestnym obyvateľom, aby spolupracovali pri love na šéfa rebelov.

V tom čase úrady zakázali predaj istého lieku, pretože sa dopočuli, že Che má astmu a pravdepodobne ho bude potrebovať. Bolívijská armáda a dvaja kubánsko-americkí agenti CIA chytili revolucionára v dedine La Higuera. Zaviedli ho do opustenej školy a poobede, 9. októbra ho bolívijský seržant Mario Teran popravil.

Susana Ocinaga, sestrička, ktorá v nemocničnej márnici umývala krv z Cheho bezvládneho tela, priznala, že jeho "dokorán otvorené oči" v nej zanechali nezabudnuteľnú stopu.

"Mala som pocit, akoby sa na mňa pozeral a o chvíľu prehovorí," uviedla dnes 74-ročná babička. Che je podľa nej s Bolíviou navždy spojený vlastnou krvou aj keď jeho ostatky v roku 1997 exhumovali a previezli na Kubu, kde v päťdesiatych rokoch zohral kľúčovú úlohu pri revolúcii Fidela Castra.

V La Higuera, kde jeho kult stále žije a podobizeň i slogany revolucionára zdobia mnohé budovy, 63-ročný farmár Manuel Cortéz spomína na jeho prenikavý pohľad, ktorý miestnym niekedy naháňal až strach. "V skutočnosti však bojoval za chudobných ľudí. Na komandéra nikdy nezabudnem," spresnil. V dedine plánujú na dnes aj nočný pochod so zapálenými fakľami. V susednej dedine Vallegrande, kde našli jeho ostatky, sa má o deň neskôr konať politická oslava.

Aj keď ho tu mnohí stále volajú "Santo Ernesto", pre väčšinu Bolívijčanov je rebel, ktorého strapaté vlasy a tvár môžu nájsť na tričkách, šálkach od kávy, plagátoch i gombíkoch po celom svete už iba pop-ikonou.