Katalánci protestujú, ikonu Barcelony uzavreli

BARCELONA / Katalánsko v utorok funguje v obmedzenom režime na protest proti policajnému násiliu, ktoré sprevádzalo kontroverzné nedeľné referendum o nezávislosti. V autonómnej oblasti na severovýchode Španieska sa takmer úplne zastavila verejná doprava, premávka je zablokovaná aj na mnohých diaľniciach, píše denník El País. Pracovať nebudú ani niektorí učitelia, doktori, zamestnanci prístavu či taxikári.

Jedna z hlavných separatistických organizácií Ómnium Cultural žiadala na utorok generálny štrajk, najväčšie odborárske združenia ale následne plány zmiernili. Podľa El País v čase rannej (6:30-9:30) a večernej špičky (17:00-20:00) bola či bude v Katalánsku obmedzená mestská doprava na štvrtinu bežnej prevádzky, po zvyšok dňa nebude premávať vôbec. To isté platí pre železničné spoje, prímestských vlakov vyjde len tretina. 

Katalánske úrady už informovali, že na 45 miestach je prerušená premávka na hlavných cestných ťahoch, v ďalších prípadoch na vodičov čakajú kolóny. Dotknuté sp aj takmer všetky hlavné cesty v regióne. Turisti v Barcelone sa v utorok nepozrú do katedrály Sagrada Familia, ani na ďalšie stavby architekta Antonia Gaudího Casa Battl. Niektoré múzea zostali zavreté.

Aktuálnu formu štrajku vyhlásilo v spoločnom komuniké 44 organizácií. "Ostro odsudzujeme násilie, ktoré za účelom zabrániť referendu z 1. októbra použili príslušníci federálnych bezpečnostných zložiek," uviedli organizátori.

V nedeľu sa pri tvrdých zásahoch španielskej polície, proti stúpencom katalánskej nezávislosti za použití obuškov a gumových projektilov, zranilo takmer 900 demonštrantov. Podľa predstaviteľov katalánskeho zdravotníctva sa zranilo tiež 33 policajtov.

V rámci utorkových akcií sa očakávajú demonštrácie pri volebných miestnostiach, ktoré zažili v nedeľu najväčšie nepokoje. Tisíce ľudí už sa zhromaždili pred budovou barcelonského regionálneho sídla Ľudovej strany španielskeho premiéra Mariana Rajoya. Zapojiť do protestov sa majú taktiež učitelia a študenti vysokých škôl či úradníci.

Hľadanie cesty z krízy

Politické špičky v Španielsku medzitým hľadajú cestu z kríze, ktorú BBC označuje za najhlbšiu od roku 1981, kedy sa španielska polícia pokúsila o prevrat. Katalánsky premiér Carles Puigdemont oznámil, že dodrží svoj sľub jednostranne vyhlásiť nezávislosť potom, či sa po odtrhnutie Katalánska údajne vyslovilo približne 90 percent hlasujúcich.

Referenda sa ale zrejme zúčastnilo len 42 percent oprávnených voličov a komentátori upozorňujú na nespoľahlivosť ohlásených výsledkov v dôsledku chaotického priebehu hlasovania. Katalánsky zákon, ktorý formuluje postup po "úspešnom referende", volebnú účasť neberie volebnú účasť do úvahy. Vyhlásenie nezávislosti by podľa agentúry AP mohlo prísť v stredu alebo štvrtok na zasadnutí regionálneho parlamentu.

Vláda v Madride, ktorá považuje referendum za protiústavné, pohrozila pozastavením autonómie Katalánska. "Situácia je naozaj vážna," povedal agentúre AP profesor ústavného práva z Navarrskej univerzity Fernando SImón. Dodal, že Španielsko vstúpi do neznámych vôd, či už by sa centrálna vláda pokúsila obmedziť samosprávu, alebo sa vydala extrémnejšou cestou a vyhlásila stav ohrozenia španielskej zvrchovanosti.