Európske metropoly bojujú s horúčavami, Rím uvažuje o zavedení prídelového systému vody

RÍM/PARÍŽ / Rím a Paríž trápia obrovské suchá. Kým v metropole Talianska uvažujú o zavedení prídelového systému vody, v Paríži sa snažia nájsť spôsob ako ochladiť jednotlivé ulice.

Talianske úrady pre dlhodobé obdobie sucha nariadili zastaviť čerpanie vody z jazera neďaleko Ríma. Hlavné mesto Talianska tak možno bude nútené zaviesť na vodu prídelový systém. Informovala agentúra Reuters.

Zákaz čerpania vstúpi do platnosti 28. júna. "Je to tragédia," uviedol Nicola Zingaretti, ktorý stojí na čele regiónu Lazio. "Pravdou je, že jazero Bracciano príliš výrazne kleslo a hrozí ekologická katastrofa," dodal. Spoločnosť Acea, ktorá prevádzkuje rímsky vodárenský systém uviedla, že hladiny vody v nádržiach zásobujúcich mesto dramaticky klesli v dôsledku dvojročného obdobia podpriemerných zrážok. Situáciu naviac podľa firmy zhoršila terajšia vlna horúčav.

Acea rozhodnutie úradu zastaviť čerpanie z jazera Bracciano kritizuje a považuje ho za "jednostranné a protiprávne". "Takéto drastické ombedzenie prílivu vody do vodárenskej siete hlavného mesta nás donúti zaviesť striedavo dodávky, ktoré sa dotknú 1,5 milióna Rimanov," uviedol hovorca spoločnosti.

Zingaretti upozornil, že jazero Bracciano sa na zásobovanie Ríma vodou podieľa len ôsmimi percentami. Dodal, že spoločnosť Acea mala čas na to, aby našla riešenie tejto situácie.

Boj s teplom v Paríži

Mnohé parížske ulice sa počas júnovej vlny horúčav premenili v bazény. Zo stoviek požiarnych hydrantov sa stali mestské gejzíry. Paríž sa ale snaží nájsť bezpečnejšie spôsoby, ako od extrémneho tepla odbremeniť svojich obyvateľov a zároveň pri tom neplytvať vodou, napísal francúzsky denník Le Monde.

Doposiaľ nezverejnená štúdia, ktorej výsledky má Le Monde k dispozícii, sa zamerala na "ostrovy sviežosti", zatiaľ čo doteraz sa odborníci venovali "ostrovom tepla" (ICU) v Paríži. "Cieľom výskumu bolo nájsť riešenie pre jav malých ostrovov tepla a vytvoriť strtégiu pre adaptáciu na globálne otepľovanie," vysvetlila Célia Blauel, zástupkyňa starostky pre životné prostredie. "Otočili sme logiku ICU, aby sme mohli nájsť a rozvíjať ostrovy sviežosti," uviedla.

Zatiaľ priťahovali pozornosť vedcov hlavne ICU - fenomén spôsobený nadmernou hustotou zástavby a vydlaždených plôch, ktorý nedovoľuje mestám v noci vychladnúť. Štúdia zverejnená na jar v časopise Nature Climate Change predpovedá, že päť percent najľudnatejších miest zažije do roku 2100 nárast teploty až o osem stupňov Celzia, pokiaľ neurobia kroky proti efetku ICU.

Parížsky výskum realizovaný v období 2014-2016 v spolupráci radnice a parížskeho urbanistického ateliéru (APUR) podrobne analyzoval termoregulačnú úlohu zelených plôch a vlhkých priestorov. Vedci tri roky sledovali teploty rôznych povrchov v rôznych denných dobách a podnikli nad francúzskou metropolou pozorovacie lety, čo im umožnilo zostaviť teplotnú mapu mesta. Na ich základe teraz navrhujú niekoľko urbanistických zmien. "Ide o pravidlá, ktoré bude nutné dodržiavať, aby bol život v mestách znesiteľnejší," uviedla Blauel.

Ako bojovať proti teplu v mestách

Prvým bodom je výmena materiálu, ktoré cez deň nahromadia teplo a v noci príliš nevychladnú (asfalt, betónová dlažba) za materiály s výhodnejšími teplotnými vlastnosťami, napríklad dlažobné kocky, drevo, piesok, štrk a trávnik.

Experti ďalej požadujú vysadenie veľkých stromov pozdĺž ulíc a bulvárov a v parkoch. Výsadba ale nesmie byť chaotický. "Rozloženie stromov je strategické a musí byť podriadené potencionálnemu tieňu cez deň," popisuje štúdia.

Podľa vedcov by pomohlo používanie svetlých farieb pri výstavbe verejného priestranstva, pretože temorgrafia ukázala, že tieto plochy zadržiavajú menej tepla. Ďalším bodom je obmedzenie teplých plynných emisií, ktoré produkujú automobily či klimatizačné zariadenia. Namiesto individuálnych klimatizácií navrhuje štúdia vybudovanie mestského chladiaceho systému.

Pokiaľ ide o parky, výskum ukazuje, že výrazné nočné ochladenie nastáva len na plochách určitej veľkosti (Aspoň 30 000 metrov štvorcových) a s určitým podielom stromov (minimálne 30 percent) a trávnaté plochy (najmenej 20 percent). V časoch mimoriadnych horúčav doporučujú autori štúdie cez deň v parkoch využívať rozprašovače vody - dobrá alternatív k divokému otváraniu hydrantov.

S teplom bojujú aj v bratislavskej ZOO, na pomoc si v piatok museli zavolať hasičov.