14 ROKOV PO. Nová veža prekonala výšku Svetového obchodného centra
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
NEW YORK / Presne pred štrnástimi rokmi teroristická organizácia al-Káida uskutočnila 11. septembra 2001 útoky unesenými lietadlami na obe veže Svetového obchodného centra (WTC) v americkom New Yorku a na budovy Pentagónu vo Washingtone a v Pennsylvánii.
Na mieste nešťastia vyrástla Veža slobody podľa návrhu architekta Davida Childsa, ktorá s jej 541 metrami prekonala zrútené mrakodrapy WTC o 124 metrov, úroveň strechy prekonala koncom roku 2010, píše denník USA Today.
Na mieste sa nachádza aj pamätník venovaný 2 749 obetiam teroristického útoku. Druhá najväčšia stavba areálu WTC dosiahla svoj vrchol v 387 metrovej výške v závere roku 2011. V budovách sídlia predovšetkým finančné a právnické firmy.
Múzeum
V máji 2014 bolo v New Yorku na mieste WTC otvorené múzeum venované obetiam útokov z 11. septembra, ktoré doplňuje pamätník otvorený už v roku 2011. Výstavba celého komplexu stála 700 miliónov dolárov a bola čiastočne uhradená z darov.
V múzeu je možné vidieť dve expozície vystavené na základoch komplexov budov obchodného strediska. Prvá z nich sa volá in memoriam. Je poctou pre ľudí, ktorí zahynuli 11. septembra 2001 a šiestim obetiam bombového útoku z 26. februára 1993. Druhá výstava prerozpráva príbeh teroristického útoku.
Súčasťou expozície je napríklad hasičské vozidlo, ohnuté oceľové piliere z mrakodrapov, kancelárske potreby, peňaženky, počítačové diskety a motor z lietadla. Všetko je v takom stave, v akom sa našlo.
Svetová politika
Tento teroristický čin, pri ktorom zahynulo 2 997 osôb a zranenia utrpelo 6 000 osôb, mal výrazný dosah na svetovú politiku i ekonomiku a ľudstvo nadlho ponoril do strachu a obáv.
Spojené štáty americké odpovedali na útoky takzvanou vojnou proti terorizmu a mnohé ďalšie krajiny zaviedli prísne bezpečnostné opatrenia.
Štyri lietadlá
Hororové udalosti v New Yorku, Washingtone a v Pennsylvánii sa odohrali 11. septembra 2001, keď štyri komerčné lietadlá unieslo 19 mužov z teroristickej organizácie al-Káida. Lietadlá typu Boeing 767 a Boeing 757 nasmerovali na newyorské "Dvojičky" a do budovy amerického ministerstva obrany - Pentagónu - vo Washingtone.
Štvrté unesené civilné lietadlo nezasiahlo nijaký cieľ, havarovalo v neobývanej oblasti v Pennsylvánii.
Usama bin Ládin
Vo večerných hodinách v deň tragédie prisľúbil vtedajší 43. americký prezident George W. Bush v televíznom prejave vypátranie a potrestanie vinníkov tragédie i odplatu krajine, ktorá by im poskytla úkryt.
Spojené štáty potom opakovane vyslovili podozrenie, že za útokmi stojí arabský miliardár a militantný extrémista Usáma bin Ládin, žijúci v Afganistane.
USA následne prijali zákon o patriotizme (USA Patriot Act) a zintenzívnili akcie vedené protial-Káide. Jej vodcu bin Ládina vypátrali a zastrelili príslušníci špeciálnej americkej vojenskej jednotky operujúcej v Pakistane, jeho smrť potvrdil americký prezident Barack Obama 2. mája 2011.
Ovplyvnil ich život
Dôsledky útokov zasiahli celý svet, či už išlo o prijatie rôznych bezpečnostných opatrení na letiskách a v lietadlách, alebo zavedenie tvrdej protiteroristickej legislatívy v mnohých krajinách.
Dosah dňa, na ktorý sa nedá zabudnúť, nezoslabol pre mnohých Američanov ani po mnohých rokoch. Až 57 percent obyvateľov USA v celonárodnom prieskume z roku 2011 uviedlo, že 11. september 2001 ovplyvnil ich život, zároveň ich však udalosti spojené s teroristickými útokmi spojili.
LIETADLÁ
Boeing 767 spoločnosti American Airlines s 92 ľuďmi na palube, vrátane piatich únoscov. Išlo o linku č. 11 z Bostonu do Los Angeles. Lietadlo do severnej veže Svetového obchodného strediska (WTC) narazilo o 8:46 (14:46 SELČ), pri náraze pilotoval Egypťan Muhammad Atta.
Boeing 767 spoločnosti United Airlines so 65 osobami, vrátane piatich únoscov). Jednalo sa o linku č. 175 z Bostonu do Los Angeles. Stroj do južnej veže WTC narazil o 9:03 (15:03 SELČ), pri náraze pilotoval zrejme Marván Šihhí.
Boeing 757 spoločnosti American Airlines, v ktorom sedelo 64 osôb, vrátane piatich únoscov - linka č. 77 z Washingtonu do Los Angeles; v 9:43 (15:43 SELČ) narazil do budovy Pentagonu vo Washingtone; v dobe nárazu pilotoval Haní Handžúr.
Boeing 757 spoločnosti United Airlines na palube so 44 osobami, vrátane štyroch únoscov letelo na linke č. 93 z Newarku do San Francisca, o 10:10 (16:10 SELČ) sa po potýčke cestujúcich a posádky s únoscami zrútil v Pensylvánii pri Shanksville, pilotoval Zijád Džarráh.
Ekonomické straty
Podľa správy analytického ústavu Rand Institute for Social Justice z novembra 2004 obdržali poškodení útokov z 11. septembra odškodnenie 38,1 miliardy dolárov. Z toho poisťovacie spoločnosti zaplatili 51 percent, vláda rozdelila 15,8 miliardy dolárov (teda 42 percent) a charitatívne organizácie prispeli 2,7 miliardy.
V New Yorku bolo okrem WTC vážne poškodených či zničených 50 ďalších budov v južnej časti Manhattanu, kde sa rozkladá 2,25 miliónov metrov štvorcových kancelárskych plôch. Upratovacie práce trvali do mája 2002 a prišli na 750 miliónov dolárov. Z Ground Zero odviezli 1,8 miliónov ton trosiek, záchranárske a upratovacie tímy tam strávili 261 dní.
Administratíva vtedajšieho prezidenta Georgea Busha na čin Al-Káidy reagovala vyhlásením vojny terorizmu, počas ktorej USA zostrili bezpečnostné opatrenia v krajine a posilnili moc tajných služieb. Zároveň ani nie mesiac od útokov rozprúdila vojnu proti Afganistanu, kde vtedy vládnuce islamistické hnutie Taliban ukrývalo bin Ládina. O niekoľko rokov neskôr USA dobyli Irák, ktorý rovnako vinili zo spolupráce s teroristami.
Americký prezident George W. Bush po 11. septembri 2001 zvažoval aj použitie jadrovej bomby proti cieľu v Afganistane. Časopisu Der Spiegel to povedal Michael Steiner (65), v tej dobe zahraničnopolitický poradca nemeckého kancelára Gerharda Schrödera.
"Cítil som závan smrti," spomína na 11. september slovenský pilot, pozrite si s ním rozhovor:
11. SEPTEMBER USA GALERIA