Polojasno
17°
Bratislava
Soňa
28.3.2024
Proruskí separatisti obsadili letisko v Donecku
Zdielať na

Proruskí separatisti obsadili letisko v Donecku

WASHINGTON / Americký prezident Barack Obama pohrozil Rusku ďalšími sankciami v prípade, že Moskva bude pokračovať v podpore separatistov na východe Ukrajiny. Podľa neho Rusko jasne porušilo ukrajinskú zvrchovanosť a územnú celistvosť anexiou Krymu. Vladimir Putin označil tvrdenia o ruskej zaangažovanosti na Ukrajine za nezmysel.

Separatisti obsadili letisko v Donecku

Proruskí separatisti prenikli do budovy medzinárodného letiska v Donecku na východe Ukrajiny, ale zatiaľ nič ďalšie nepodnikajú. Stúpenci Ruska sa už skôr nechali niekoľkokrát počuť, že je potrebné zablokovať činnosť letiska, aby sa do mesta nemohli dostať pravicoví radikáli z hnutia Pravý sektor. Uviedla ukrajinská agentúra Unian.

"Áno máme hostí. Sú vo vnútri terminálu. Zatiaľ nič nepodnikajú, letisko pracuje normálne," potvrdili predstavitelia doneckého letiska. V okolí budovy sa údajne pohybujú aj automobily s ďalšími desiatkami proruských separatistov a niektorí smerujú na letisko peši v rukách nesú vlajky nimi nedávno vyhlásenej Doneckej republiky. Podľa reportérov priamo ne mieste to nevyzerá, že by títo ľudia mali zbrane.

Proruskí ozbrojenci vybavení samopalmi prevzali v stredu kontrolu nad radnicou v meste. Okolo budovy vybudovali barikády a požadujú, aby sa v meste konalo referendum, ktoré oblasti zaistí väčšiu autonómiu. Už skôr separatisti obsadili aj miestnu policajnú stanicu a sídlo gubernátora.

Ukrajina nepustí do krajiny Rusov

Ukrajinské úrady uviedli ruskej leteckej spoločnosti Aeroflot, že do krajiny nepustia ruských mužov vo veku od 16 do 60 rokov. Pricestovať môžu len v určitých prípadoch: pokiaľ majú na Ukrajine príbuzných, cestujú so svojimi rodinami alebo idú na Ukrajinu na pozvanie určitej firmy či konkrétnej osoby.

Zavedenie nových pravidiel oznámili ruské aerolínie vo svojom prehlásení na internetových stránkach. Kyjev následne upresnil, že opatrenie platí od dnes a jeho súčasťou budú prísnejšie kontroly na všetkých hraniciach, nielen na letiskách. "Aeroflot informuje svojich pasažierov o prísnych obmedzeniach, ktoré zaviedli orgány pri vstupe do krajiny," uviedla ruská letecká spoločnosť.

Druhou kategóriou cestujúcich, ktorých sa zákaz týka, sú ukrajinskí muži vo veku 16 až 60 rokov, ktorí sú registrovaní na území autonómnej republiky Krym a v meste Sevastopol.

Opäť budú platiť určité výnimky. Napríklad, keď budú cestovať na pohreb blízkej osoby, budú mať k dispozícii dokumenty o vážnom ochorení príbuzného či budú inak preverení pohraničnou strážou.

USA chystá sankcie 

Americký prezident Barack Obama jednoznačne odsudzuje zaangažovanie Ruska do situácie na Ukrajine. "Vždy keď Rusko podnikne kroky smerujúce k destabilizácii Ukrajiny a porušeniu jej zvrchovanosti, bude to mať následky," povedal Obama. "Putinove rozhodnutia sú zlé nielen pre Ukrajinu. Uškodia aj Rusku," dodal. 

Obamove výroky môžu mať súvis s prípravami nového balíku protiruských sankcií, ktoré by mali postihnúť ruských boháčov blízkych prezidentovi Putinovovi. Sankcie nemali byť vyhlásené pred štvrtkovými ženevskými rozhovormi ministrov zahraničia USA, Európskej únie, Ruska a Ukrajiny. S jednaním sa však nespájajú veľké očakávania.

Rusi nechcú bojovať

Obama pripomenul, že Rusko jasne porušilo ukrajinskú zvrchovanosť a územnú celistvosť marcovou anexiou Krymu. Rusi pokračujú v podpore proruských milícií na juhu a východe Ukrajiny.

Napriek rastúcemu napätiu v regióne, vrátane preletov ruského vojenského lietadla okolo amerického torpédoborca hliadkujúceho v Čiernom mori, Obama ostáva presvedčený, že Rusko se nechystá vyvolať vojenský konflikt s USA. "Nemajú záujem o vojenský stret s nami a my nepotrebujeme vojnu," povedal Obama.

Ruský prezident Vladimir Putin dôrazne poprel, že by na východe Ukrajiny bola ruská armáda alebo ruskí inštruktori. Podľa neho na nepokojnom východe krajiny vystupujú za svoje požiadavky miestni obyvatelia.

Putin taktiež označil vyslanie armády na východ Ukrajiny za ďalší vážny zločin Kyjeva. Kyjevské úrady sa podľa neho dopustili zločinu, keď poslali na civilné obyvateľstvo tanky a letectvo.

Rokovania o Ukrajine

V švajčiarskej Ženeve sa vo štvrtok chystajú štvorstranné rokovania o možnostiach, ako zmierniť krízu na východe Ukrajiny. Dosiahnutie výraznejšieho pokroku sa však neočakáva. Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Deščycja pred prvým stretnutím s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom vyhlásil, že je stále možné deeskalovať situáciu diplomatickými prostriedkami.

Predstavitelia USA, vyjadrili pochybnosti o tom, že by rokovania mohli priniesť prelom v stupňujúcej sa kríze, pričom avizovali uvalenie dodatočných sankcií na Rusko obviňované Kyjevom i Washingtonom z podnecovania nepokojov na Ukrajine. Okrem Deščycju a Lavrova sa majú na stretnutí v Ženeve zúčastniť americký minister zahraničia John Kerry a vysoká predstaviteľka EÚ Catherine Ashtonová.

Moskva podporuje separatistov

Ruský prezident Vladimir Putin sa ešte v pondelok telefonicky spojil s americkým náprotivkom Barackom Obamom. Požadoval od neho, aby sa pokúsil zabrániť použitiu sily proti vzbúrencom na východe Ukrajiny, kde sa značná časť obyvateľstva hlási k ruskej národnosti. Odmietol zároveň tvrdenia o zapojení ruských agentov do diania na východe Ukrajiny, čo označil za špekulácie založené na nedôveryhodných informáciách.

Hovorca Bieleho domu Jay Carney predtým uviedol, že Washington má nezvratné dôkazy o podpore separatistov zo strany Ruska, ktorých konanie prirovnal k situácii pred marcovým odtrhnutím sa Krymu od Ukrajiny a jeho pripojením k Rusku. Demonštrácie za odtrhnutie sa od Ukrajiny a pripojenie sa k Rusku otriasajú východom krajiny už od marca, pričom podľa vlády v Kyjeve ich aktéri plnia príkazy Kremľa.

Ukrajina hlási prvé obete

Dočasný ukrajinský prezident Oleksandr Turčynov oznámil v utorok začatie armádnej protiteroristickej operácie na východe krajiny, kde vzbúrenci okupujú štátne budovy, na čo Putin varoval pred vypuknutím občianskej vojny. Biely dom označil postup ukrajinskej vlády za primeraný a  trvá na požiadavke, aby Rusko stiahlo svojich vojakov z oblastí pozdĺž hranice s Ukrajinou.

Situácia na východe Ukrajiny sa po odštartovaní protiteroristickej operácie vyostrila. Ukrajinský minister vnútra vo štvrtok oznámil, že pri streľbe, ktorá vypukla cez noc vo východnom meste Mariupoľ, zahynuli traja proruskí separatisti.

Asi 300 ozbrojencov so zbraňami a zápalnými fľašami dorazilo k základni ukrajinskej národnej gardy a žiadali vojakov, aby podporili ich povstanie proti prozápadnej vláde. Keď sa dav odmietol rozísť a pokúsil sa vstúpiť do základne, začali vojaci strieľať do vzduchu výstražné strely.

Útok však pokračoval a vojaci preto spustili paľbu. "Podľa predbežných informácií zomreli traja útočníci, 13 utrpeli zranenia a 63 zadržali," oznámil ukrajinský minister vnútra Arsen Avakov. Ak sa tieto informácie potvrdia, pôjde o najkrvavejší útok od začiatku nepokojov na východnej Ukrajine pred viac než desiatimi dňami.

Rusi priniesli na Ukrajinu terorizmus

Proruskí separatisti obsadili budovy v najmenej desiatich mestách na východnej Ukrajine. Ozbrojenci majú pod kontrolou aj administratívne centrá v Mariupole. Rusko tvrdí, že ide o spontánne protesty Rusov nahnevaných na novú vládu, ktorá je populárnejšia na ukrajinsky hovoriacom západe krajiny. Západné vlády však upozorňujú, že ich postup až príliš pripomína scenár z Krymu, ktorý Moskva následne anektovala.

Ukrajinský premiér Arsenij Jaceňuk zo zhoršenia celej situácie obvinil Rusko. Podľa neho nasadení ruskí agenti organizujú okupáciu štátnych budov ozbrojenými separatistami. Moskvu vyzval, aby okamžite stiahla tieto diverzné skupiny, odsúdila terorizmus a zasadila sa za ukončenie okupácie vládnych budov. VIAC TU.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy