V Izraeli sa konajú parlamentné voľby. Utrpí Netanjahu porážku a kto ho môže nahradiť?

V Izraeli sa konajú prvé parlamentné voľby od útoku palestínskeho militantného hnutia Hamas zo 7. októbra 2023. Za uplynulé tri roky krajina prešla vojnou v Pásme Gazy aj ďalšími ozbrojenými konfliktmi v regióne. Ich dôsledky, bezpečnosť štátu, postavenie armády či zodpovednosť politického vedenia sa stali súčasťou predvolebnej kampane.

Vo voľbách sa bojuje o 120 kresiel v tzv. Knesete. Oprávnených voličov je približne 7,33 milióna. Izrael využíva pomerný volebný systém, v ktorom občania hlasujú za kandidátne listiny politických strán. Tie musia na vstup do parlamentu získať minimálne 3,25 percenta platných hlasov.

Voliči pritom nerozhodujú priamo o premiérovi. Výsledok hlasovania určí rozloženie síl v parlamente, od ktorého sa následne odvíjajú rokovania o zostavení vlády. Na získanie samostatnej parlamentnej väčšiny potrebuje koalícia najmenej 61 mandátov.

SITA/AP/David Goldman

Netanjahuova strana na druhom mieste

Jedným z hlavných vyzývateľov súčasného premiéra je Gadi Eisenkot, predseda centristickej strany Jašar. Podľa posledného predvolebného prieskumu izraelskej televízie N12, ktorý zverejnila 23. októbra, by jeho politické zoskupenie získalo 23 parlamentných kresiel. Netanjahuovmu Likudu prieskum prisúdil 21 mandátov.

Na treťom mieste sa umiestnila spoločná kandidátka Bejachad bývalého premiéra Naftaliho Bennetta a Jaira Lapida s 15 kreslami. Demokrati vedení Jairom Golanom by získali desať mandátov a Spoločná arabská kandidátka deväť.

Osem kresiel prieskum prisúdil náboženskej strane Šas, strane Izrael náš domov Avigdora Liebermana a krajne pravicovej Židovskej sile Itamara Ben-Gvira. Strana Zjednotený judaizmus Tóry by získala sedem mandátov, zoskupenie Náboženský sionizmus vedené Becalelom Smotričom šesť a arabská strana Ra'am päť kresiel.

Rozdelenie mandátov medzi politické bloky však ukázalo, že ani prípadné prvenstvo Eisenkotovej strany nemusí automaticky priniesť výmenu predsedu vlády.

Netanjahuove doterajšie koaličné strany by podľa uvedeného prieskumu získali spolu 50 kresiel. Strany, ktoré sa usilujú o zmenu vlády a nezahŕňajú arabské kandidátky, by mali 56 poslancov. Ďalších 14 mandátov by pripadlo dvom arabským politickým zoskupeniam. Bez dohody s ďalšími subjektmi by tak žiadny z hlavných táborov nedosiahol potrebnú väčšinu.

SITA/AP

Prieskum zároveň porovnával, koho respondenti považujú za vhodnejšieho predsedu vlády. Eisenkot získal 44 percent, zatiaľ čo súčasný premiér 38 percent. Ďalších 14 percent respondentov nepovažovalo za vhodného ani jedného z dvojice.

Nie všetky prieskumy predpovedali Netanjahuovi porážku

Predvolebný obraz však nebol jednotný. Prieskumy jednotlivých televízií a agentúr sa odlišovali nielen v poradí najsilnejších strán, ale aj v predpokladanom rozdelení kresiel medzi politické bloky.

Prieskum televízie i24NEWS, ktorý realizovala spoločnosť Direct Polls, prisúdil Netanjahuovej možnej koalícii 59 mandátov. Likud by podľa neho zostal najsilnejšou stranou s 26 kreslami, zatiaľ čo Eisenkotova Jašar by získala 21.

Ďalší prieskum televízie Channel 14 dokonca predpovedal Netanjahuovým súčasným koaličným stranám 62 kresiel. Takýto výsledok by im umožnil disponovať parlamentnou väčšinou aj bez podpory opozície.

SITA/AP

Rozdielne výsledky prieskumov znamenajú, že pred hlasovaním nebolo možné spoľahlivo určiť, či bude premiér schopný zostaviť ďalšiu vládu.

Dôležité bude aj to, ktoré menšie strany sa dostanú do parlamentu. Zoskupenia pohybujúce sa v prieskumoch tesne pod hranicou 3,25 percenta môžu získať niekoľko mandátov alebo zostať úplne bez parlamentného zastúpenia. Hlasy odovzdané stranám, ktoré volebný prah neprekročia, sa pri rozdeľovaní kresiel nezohľadňujú.

Najvýraznejší Netanjahuov vyzývateľ

Eisenkot strávil väčšinu profesionálneho života v armáde. Podľa oficiálneho životopisu Izraelských obranných síl začal vojenskú kariéru v roku 1978 v pešej brigáde Golani.

Postupne zastával viaceré veliteľské funkcie. Viedol okrem iného Severné velenie armády a pôsobil aj ako zástupca náčelníka generálneho štábu.

Do najvyššej vojenskej funkcie nastúpil 16. februára 2015. Náčelníkom generálneho štábu bol do januára 2019, keď po 41 rokoch služby odišiel z armády.

Do politiky vstúpil v roku 2022 po boku Bennyho Gantza. Po útoku Hamasu na Izrael sa v októbri 2023 zapojil do mimoriadnej vlády národnej jednoty, ktorá vznikla v súvislosti s vojnou v Pásme Gazy. Vo vojnovej vláde pôsobil ako pozorovateľ.

Spolu s Gantzom však v júni 2024 vládnu koalíciu opustil. Neskôr sa od neho politicky oddelil a založil vlastnú stranu Jašar.

Prečítajte si tiež

Izraelčania rozhodujú o budúcnosti krajiny. Začali sa prvé voľby od útoku Hamasu

Eisenkot počas vojny prišiel aj o členov svojej rodiny. Jeho syn Gal zahynul pri bojoch v Pásme Gazy. O život prišili aj ďalší blízki príbuzní.

Ako uvádza agentúra Reuters, Eisenkot vystupuje ako alternatíva k Netanjahuovi najmä v otázkach bezpečnosti a fungovania štátu. Jeho politické postoje však nemožno jednoznačne označiť za protiklad súčasnej Netanjahuovej politiky.

Napríklad Eisenkot odmieta, aby Hamas znovu získal vojenskú a politickú kontrolu nad Pásmom Gazy. Nepodporuje ani vznik samostatného palestínskeho štátu v súčasných podmienkach. Kritizuje však kroky Netanjahuových krajne pravicových koaličných partnerov a odmieta násilie izraelských osadníkov voči Palestínčanom.

V predvolebnej kampani sa zameral aj na požiadavku vyšetriť okolnosti útoku zo 7. októbra 2023 a zodpovednosť štátnych inštitúcií za bezpečnostné zlyhania, ktoré mu predchádzali.

SITA/AP

Volebná kampaň ovplyvnená vojnami

Udalosti z októbra 2023 sú jednou z hlavných tém izraelskej politiky. Ozbrojenci Hamasu a ďalších palestínskych skupín vtedy zaútočili na izraelské obce a vojenské objekty. Pri útoku zahynulo približne 1 200 ľudí a ďalších približne 250 bolo odvlečených ako rukojemníci do Pásma Gazy.

Izrael následne začal rozsiahlu vojenskú operáciu proti Hamasu. Konflikt spôsobil veľké straty na životoch aj medzi palestínskym civilným obyvateľstvom a rozsiahle zničenie infraštruktúry v Pásme Gazy.

Súčasťou predvolebných diskusií sú bezpečnostné rozhodnutia izraelského vedenia, otázka ďalšieho usporiadania Pásma Gazy a zodpovednosť za udalosti pred začiatkom vojny.

Netanjahu v kampani pripomínal svoje vedenie krajiny počas vojenských operácií a spoluprácu so Spojenými štátmi. Zdôrazňoval aj vzťahy s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý ho pred voľbami podporil.

Jeho politickí odporcovia naopak požadovali nezávislé vyšetrenie okolností útoku Hamasu. Spor sa týka aj podoby vyšetrovacej komisie a toho, aké právomoci by mala mať pri skúmaní konania politických a vojenských predstaviteľov.

Prečítajte si tiež

Netanjahu alebo Eisenkot? Izraelské voľby môžu skončiť patom, hovorí analytička

Voličov zaujímajú aj ceny či povinná vojenská služba

Okrem bezpečnosti patrili medzi predvolebné témy životné náklady, hospodárska situácia, povinná vojenská služba či zmeny v justícii.

V prieskume z konca októbra označilo 21 percent respondentov za najdôležitejšiu volebnú tému hospodárstvo a znižovanie životných nákladov. Pre 17 percent bola rozhodujúca otázka vojenskej služby a rovnomernejšieho rozdelenia povinností. Ďalších 14 percent uviedlo zlyhania súvisiace so 7. októbrom 2023.

Odlišné priority mali jednotlivé skupiny voličov. Medzi podporovateľmi doterajšej koalície zohrávali významnú úlohu vojna s Iránom, hospodárstvo a justičné zmeny. Opoziční voliči častejšie uvádzali bezpečnostné zlyhania z októbra 2023 a vojenské odvody.

Samostatnou témou zostáva postavenie ultraortodoxných židovských mužov pri povinnej vojenskej službe. Náboženské strany presadzujú osobitné pravidlá a výnimky pre mužov, ktorí sa venujú štúdiu náboženských textov.

Eisenkot sa vyslovuje za zmenu systému a širšie zapojenie ultraortodoxných mužov do vojenskej alebo inej služby. Táto otázka pritom zasahuje aj do vzťahov medzi Netanjahuom a jeho doterajšími náboženskými koaličnými partnermi.

Predmetom politického sporu sú naďalej aj zmeny v súdnictve. Netanjahuova vláda presadzovala úpravy právomocí súdov, proti ktorým v predchádzajúcich rokoch protestovali desaťtisíce Izraelčanov.

SITA/AP

Vo voľbách súperí aj expremiér

Eisenkot nie je jediným politikom, ktorý môže po voľbách stáť na čele novej vlády. Ďalším možným kandidátom je bývalý premiér Naftali Bennett.

Bennett v minulosti viedol pravicovú stranu Jamina a v júni 2021 sa stal predsedom vlády. Na tomto poste vystriedal práve Netanjahua. Jeho vládu tvorila koalícia strán s rozdielnymi politickými názormi, od pravice cez stred až po ľavicu a arabskú stranu Ra'am. Funkciu zastával do roku 2022, keď ho na základe koaličných dohôd vystriedal Jair Lapid.

Do tohtoročných volieb vstúpil Bennett na čele spoločnej kandidátky Bejachad, ktorá vznikla spojením jeho politického zoskupenia s Lapidovou stranou.

Obaja politici sú súčasťou tábora usilujúceho sa o výmenu vlády, to však neznamená, že otázka budúceho premiéra je medzi opozičnými stranami definitívne vyriešená.

O tom, kto by mal dostať príležitosť zostaviť vládu, môže rozhodnúť nielen počet mandátov jednotlivých strán, ale aj dohoda ich lídrov po skončení hlasovania.

K potenciálnym partnerom novej vlády patria tiež Avigdor Lieberman a jeho strana Izrael náš domov či Demokrati vedení bývalým vojenským veliteľom Jairom Golanom.

SITA/AP

O zostavení vlády môžu rozhodnúť arabské strany

Jednou z otázok povolebných rokovaní bude postavenie arabských politických strán. Ich voliči tvoria významnú časť izraelského elektorátu, no spolupráca s nimi zostáva predmetom sporov medzi jednotlivými židovskými politickými subjektmi.

Predvolebný prieskum prisudzoval Spoločnej arabskej kandidátke a strane Ra'am spolu 14 mandátov. Takýto počet môže byť rozhodujúci, ak žiadny z ďalších blokov nezíska väčšinu.

Eisenkot pred voľbami odmietal vytvorenie vlády založenej na priamej koaličnej účasti arabských strán. Rovnako o spoluprácu s nimi neprejavovali záujem viacerí ďalší opoziční predstavitelia.

Možnosť menšinovej vlády pozná aj izraelský parlamentný systém. Rozhodujúce je, aby pri hlasovaní o dôvere získala nová vláda viac hlasov za než proti.

Opozičné strany preto budú po zverejnení výsledkov riešiť nielen počet svojich mandátov, ale aj podmienky, za ktorých by boli ochotné podporiť spoločného kandidáta na premiéra.

Izraelský zákonodarca Ahmad Tibi sa v utorok prihovára svojim podporovateľom na kampani Spoločného zoznamu arabských strán pred všeobecnými voľbami v Izraeli v Jaffe, zmiešanej židovsko-arabskej štvrti Tel Avivu v Izraeli.

SITA/AP

Ako sa v Izraeli vyberá nový premiér?

Volebný výsledok ešte nemusí určiť, kto sa stane predsedom vlády. Podľa vysvetlenia Izraelského inštitútu pre demokraciu začína po voľbách osobitný proces zostavovania kabinetu.

Prezident krajiny najskôr vedie konzultácie s predstaviteľmi parlamentných strán. Následne poverí jedného z poslancov zostavením vlády.

Nemusí pritom automaticky vybrať lídra najsilnejšej strany. Rozhodujúce je, kto má podľa prezidenta najväčšiu šancu zabezpečiť novej vláde podporu parlamentu.

Izrael už podobnú situáciu zažil v roku 2009. Strana Kadima vedená Cipi Livniovou vtedy získala 28 kresiel, zatiaľ čo Netanjahuov Likud 27. Prezident Šimon Peres napriek tomu poveril zostavením vlády Netanjahua, ktorý dokázal získať podporu ďalších politických strán.

Politik poverený zostavením vlády má na rokovania 28 dní s tým, že prezident mu môže poskytnúť ďalších 14 dní. Ak neuspeje, poverenie môže dostať iný poslanec, ktorý má na rokovania ďalších 28 dní bez možnosti predĺženia.

Zákon upravuje aj prípadný ďalší pokus o vytvorenie vlády. Ak sa nepodarí zostaviť vládu ani po využití stanovených možností, nasledujú nové parlamentné voľby.

Izraelská politická história už pozná obdobia opakovaných volieb bez jednoznačného výsledku. V rokoch 2019 až 2022 sa uskutočnilo päť parlamentných hlasovaní, pretože krajina opakovane zápasila s vytvorením stabilnej väčšiny.

SITA/AP

Netanjahu sa môže pri moci udržať aj po voľbách

Volebné miestnosti sú dnes otvorené od 7.00 do 22.00 h miestneho času. Po ich zatvorení izraelské televízie zverejnia prvé odhady založené na prieskumoch medzi voličmi.

Tie ešte nebudú predstavovať oficiálne výsledky. Spočítavanie hlasov bude pokračovať v ďalších hodinách a dňoch.

Podľa volebného harmonogramu by konečné výsledky mali byť formálne zverejnené do 4. novembra 2026.

Ani potom však nemusí byť známe meno budúceho predsedu vlády. Ak žiadna strana alebo skupina strán nezíska väčšinu umožňujúcu zostavenie vlády, začnú sa rokovania medzi politickými lídrami.

Pre Netanjahua tak existuje viacero možných povolebných scenárov. V prípade neúspešných koaličných rokovaní môže Netanjahu zotrvať na čele dočasnej vlády až do vytvorenia tej novej.

Odborníčka o situácii v Izraeli pred voľbami: