Polojasno
10°
Bratislava
Hedviga
17.10.2026
Záhadná infekcia mozgu zabíja až 70 % pacientov. Vedci nevedia prečo
Zdielať na

Záhadná infekcia mozgu zabíja až 70 % pacientov. Vedci nevedia prečo

WASHINGTON / V USA zaznamenali znepokojivý nárast prípadov infekcie vzácnou hubou, ktorá napáda mozgové tkanivo a môže spôsobiť smrť. Podľa vedcov dosahuje úmrtnosť pri tomto ochorení 60 až 70 percent, a to aj napriek liečbe.

Archívna reportáž

Počet prípadov výrazne vzrástol

Vzácna huba s odborným názvom Cladophialophora bantiana vyvoláva medzi americkými vedcami čoraz väčšie obavy. Ide o tmavú mikroskopickú hubu, ktorá sa môže vyskytovať v životnom prostredí a po preniknutí do ľudského organizmu spôsobovať závažné infekcie centrálneho nervového systému. Podľa údajov amerického Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) identifikovali výskumníci od januára 2009 do júla 2026 celkovo 48 potvrdených a jeden pravdepodobný prípad infekcie.

Kým v rokoch 2009 až 2023 zaznamenávalo sledované laboratórium ročne jeden až päť prípadov, v roku 2024 ich bolo osem a v roku 2025 už 14. Prípady pochádzali z 21 amerických štátov a hlavného mesta Washington. Najviac ich zaznamenali v Kalifornii, na Floride, v Texase a Pensylvánii.

Výskumníci zároveň upozorňujú, že skutočný počet nakazených môže byť vyšší. V USA totiž neexistuje celoštátny systém povinného hlásenia tejto infekcie. Zistené čísla pochádzajú z jedného špecializovaného laboratória Washingtonskej univerzity, preto zatiaľ nemožno presne určiť rozsah ochorenia v celej krajine.

Huba môže vážne poškodiť mozgové tkanivo

Na rozdiel od mnohých iných hubových infekcií má Cladophialophora bantiana nezvyčajnú schopnosť napádať mozog. V mozgovom tkanive vytvára abscesy, teda ložiská obsahujúce hnis, odumreté bunky a infekčný materiál. Tie môžu spôsobovať opuch mozgu a poškodzovať okolité tkanivo. U pacientov sa môžu objaviť poruchy zraku, problémy s pamäťou či ďalšie neurologické ťažkosti.

​

Ochorenie sa pritom môže spočiatku zameniť za nádor mozgu, čo komplikuje jeho včasné odhalenie. Liečba býva mimoriadne náročná. Pacienti často potrebujú kombináciu antimykotických liekov a chirurgického zákroku. Ani intenzívna zdravotná starostlivosť však nemusí viesť k uzdraveniu.

Americký denník New York Post pripomína prípad 44-ročného pacienta, ktorý napriek operácii a podávaniu liekov proti hubovým infekciám zomrel do troch mesiacov. Podľa dostupných odborných poznatkov sa úmrtnosť pri tejto infekcii pohybuje približne medzi 60 až 70 percentami. Ide však o odhady založené na zriedkavých zdokumentovaných prípadoch, nie o výsledok aktuálneho sledovania všetkých nakazených.

Ohrození sú aj ľudia so zdravou imunitou

Jedným z najprekvapujúcejších zistení je skutočnosť, že infekcia nepostihuje výlučne pacientov s oslabeným imunitným systémom. Pri väčšine závažných hubových ochorení sú najohrozenejší ľudia s poruchami imunity, onkologickí pacienti alebo osoby užívajúce lieky potláčajúce imunitný systém. V prípade Cladophialophora bantiana však približne polovicu zdokumentovaných pacientov tvorili ľudia bez zjavného oslabenia imunity. „Infekciu dostávajú aj ľudia so zdanlivo zdravým imunitným systémom a aj u nich existuje vysoké riziko úmrtia,“ upozornil mikrobiológ Joshua Lieberman z Washingtonskej univerzity.

Vedci zatiaľ nevedia, prečo je tento druh huby schopný vyvolávať také závažné ochorenie aj u inak zdravých ľudí.

Ako sa človek môže nakaziť?

Presný spôsob prenosu infekcie zostáva predmetom výskumu. Odborníci predpokladajú, že huba sa do organizmu môže dostať vdýchnutím mikroskopických spór alebo cez poranenú pokožku. Následne sa môže krvným obehom rozšíriť do mozgu, kde vyvolá zápal a vznik abscesov. Výskumníci však stále nepoznajú všetky prirodzené zdroje tejto huby ani okolnosti, za ktorých dochádza k nákaze.

​

V analyzovaných prípadoch pochádzalo približne 88 percent pozitívnych vzoriek z mozgového tkaniva a zvyšných 12 percent z pľúc. To podporuje predpoklad, že dýchacie cesty môžu predstavovať jednu z možných vstupných brán infekcie. Samotné výsledky však spôsob nákazy jednoznačne nedokazujú.

Môže za nárast globálne otepľovanie?

Vedci skúmajú aj možnú súvislosť s klimatickými zmenami. Vyššie teploty a meniace sa podmienky životného prostredia totiž môžu ovplyvňovať výskyt niektorých druhov húb a ich schopnosť prežívať v nových oblastiach. Cladophialophora bantiana sa v minulosti spájala najmä s tropickými oblasťami, dnes je však známa aj z ďalších častí sveta. Podľa Liebermana môže byť otepľovanie jedným z možných vysvetlení rastúceho počtu infekcií.

Priamy súvis medzi klimatickou zmenou a aktuálnym nárastom prípadov však vedci zatiaľ nepotvrdili. Výskumníci preto požadujú systematickejšie sledovanie ochorenia a podrobnejšie skúmanie prostredia, v ktorom sa huba prirodzene vyskytuje.

Hoci je infekcia mimoriadne nebezpečná, odborníci zdôrazňujú, že naďalej ide o veľmi zriedkavé ochorenie. Nárast zachytených prípadov preto automaticky neznamená bezprostredné ohrozenie širokej verejnosti.

Súvisiace články

Najčítanejšie správy