Nobelove ceny 2026 sú rozdané: Toto sú vedci, spisovateľka a právnička, ktorí menia svet

Nobelove ceny za rok 2026 vyzdvihujú význam vedeckého poznania, tvorivosti a spravodlivosti pre budúcnosť ľudstva. Ocenení vedci prispeli k lepšiemu pochopeniu vesmíru, chemických procesov aj fungovania mozgu. V oblasti literatúry a mieru sa pozornosť upriamila na nové formy umeleckého vyjadrovania a ochranu medzinárodného právneho poriadku.

Fyzika: Francis Halzen odhaľuje tajomstvá vesmíru

Nobelovu cenu za fyziku získal Francis Halzen za zásadný prínos pri budovaní neutrínového observatória IceCube a za objav vysokoenergetických neutrín pochádzajúcich z astrofyzikálnych zdrojov.

Halzen prišiel s myšlienkou využiť ľad v oblasti južného pólu na zachytávanie stôp po neutrínach – mimoriadne ťažko detegovateľných časticiach, ktoré k nám prichádzajú aj zo vzdialených oblastí vesmíru. Jeho vízia a vedecké vedenie zohrali kľúčovú úlohu pri vzniku observatória IceCube, ktoré využíva približne kubický kilometer ľadu vybavený citlivými svetelnými detektormi.

Prečítajte si tiež

Nobelovu cenu za fyziku získal Belgičan Francis Halzen

Chémia: Henri B. Kagan a Kenso Soai objasnili záhadu molekúl

Laureátmi Nobelovej ceny za chémiu sa stali Henri B. Kagan a Kenso Soai. Ocenenie získali za objasnenie nelineárnych efektov a autokatalýzy pri asymetrickej organickej syntéze.

Ich výskum pomohol vysvetliť jeden z pozoruhodných problémov chémie: prečo sa niektoré molekuly vyskytujú v dvoch podobách, ktoré sú navzájom zrkadlovými obrazmi, hoci živé organizmy často uprednostňujú iba jednu z nich. Takéto molekuly majú zásadný význam aj v biologických procesoch.

Prečítajte si tiež

Nobelova cena za chémiu patrí Francúzovi Henrimu B. Kaganovi a Japoncovi Kensovi Soaiovi

Medicína: Svetlo pomáha ovládať nervové bunky

Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu získali Karl Deisseroth, Peter Hegemann a Georg Nagel za objavy súvisiace s iónovými kanálmi citlivými na svetlo a rozvoj optogenetiky.

Táto metóda umožňuje vedcom pomocou svetla aktivovať alebo potláčať činnosť konkrétnych nervových buniek v živom mozgu. Významne tak rozširuje možnosti skúmania nervovej sústavy a procesov, ktoré ovplyvňujú pamäť, emócie či správanie. Základom tohto prístupu boli poznatky o bielkovinách reagujúcich na svetlo, ktoré sa nachádzajú v niektorých riasach.

Prečítajte si tiež

Štúdio 24: Poznáme laureátov Nobelovej ceny za chémiu. Za čo ju získali?

Pozrite si dojímavé video, ako sa deti vedca Karla Deisserotha dozvedeli, že ich otec vyhral Nobelovu cenu:

Literatúra: Anne Carson prináša nové podoby literárneho umenia

Nobelovu cenu za literatúru získala kanadská spisovateľka Anne Carson. Porota ocenila jej odvážnu a vynaliezavú tvorbu, ktorá prostredníctvom originálneho dialógu s klasickou tradíciou vytvára nové formy súčasnej literatúry.

Pre jej tvorbu je charakteristické experimentovanie s formou a neustále skúmanie možností jazyka. Práve schopnosť spájať klasické kultúrne dedičstvo so súčasným umeleckým pohľadom patrí medzi hlavné dôvody, pre ktoré sa stala tohtoročnou laureátkou.

Prečítajte si tiež

Anne Carsonová: Hlas z dávnych čias, ktorý pretvára súčasnú literatúru

Mier: Navi Pillay obhajuje spravodlivosť

Nobelovu cenu za mier získala Navanethem Navi Pillay, ktorá bola ocenená za svoje úsilie o podporu mieru a medzinárodného práva.

V čase, keď svet čelí vojnám, ozbrojeným konfliktom a rastúcim bezpečnostným hrozbám, nadobúda presadzovanie medzinárodných právnych pravidiel čoraz väčší význam. Vďaka odborným znalostiam, nezávislému prístupu a dôslednému presadzovaniu práva si vybudovala rešpektované postavenie v medzinárodnej právnickej komunite. 

Prečítajte si tiež

Trumpovi to opäť nevyšlo: Nobelovu cenu za mier získala Navi Pillayová

Nobelovu cenu získalo 69 žien, Curieová-Sklodowská dvakrát

Nobelovu cenu v rokoch 1901 až 2026 získali ženy v 70 prípadoch. Jediná z nich, francúzska fyzička a chemička poľského pôvodu Mária Curieová-Sklodowská, bola ocenená dvakrát. Prvýkrát cenu získala v roku 1903 za fyziku, za výskumy rádioaktivity spolu so svojím manželom Pierrom Curiom. Druhé ocenenie si potom odniesla v roku 1911, a to za chémiu (za izoláciu čistého rádia). Z celkového počtu 638 doteraz udelených Nobelových cien pripadá na ženy iba 11 percent.

V histórii udeľovania Nobelových cien ich najviac žien - 21 - dostalo za mier, ako prvé v roku 1905 rakúska spisovateľka a pacifistka Bertha von Suttnerová, ktorá sa ako grófka Kinská narodila v Prahe. V posledných piatich rokoch dostali Nobelovu cenu za mier hneď štyri ženy.