Bezpečnejšie kultúrne podujatia na Slovensku: Ministerstvo vnútra modernizuje zákon
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRATISLAVA / Slovenské námestia a prírodné scenérie sú dejiskom tisícok kultúrnych podujatí ročne. Od komorných akcií po masové festivaly, ktoré lákajú desaťtisíce ľudí. V súvislosti s neustálym nárastom ich rozsahu a komplexnosti však vyvstáva potreba aktualizovať pravidlá, ktoré zabezpečujú bezpečnosť návštevníkov. Ministerstvo vnútra SR preto plánuje modernizovať existujúcu právnu úpravu zákona o verejných kultúrnych podujatiach s cieľom posilniť bezpečnosť, no zároveň zachovať priestor pre živú kultúru.
Podujatia so zvýšenou ochranou
Súčasná právna úprava, platná od roku 1991, už nezodpovedá dynamike dnešných verejných kultúrnych podujatí. Túto skutočnosť potvrdzuje aj hovorca ministerstva vnútra Matej Neumann.
„Verejné kultúrne podujatia sa za posledné desaťročia výrazne zmenili. Dnes máme koncerty, festivaly či mestské slávnosti, na ktorých sa v rovnakom čase stretávajú tisíce až desaťtisíce ľudí. Bezpečnosť takýchto podujatí nemôže byť postavená iba na oznamovacej povinnosti organizátora. Nechceme kultúrne akcie obmedzovať, ale nastaviť pravidlá tak, aby zodpovedali ich veľkosti a miere rizika, a aby všetci, ktorí sa na ich zabezpečení podieľajú, vedeli, aké majú povinnosti a kompetencie. Zároveň vytvárame podmienky, aby sa ľudia mohli na podujatiach cítiť bezpečne,“ objasnil štátny tajomník rezortu Michal Kaliňák.
Valeria Masliy
Nové pravidlá pre bezpečnejšie podujatia
Navrhovaná novela zákona prinesie niekoľko kľúčových zmien, ktoré by mali zabezpečiť vyššiu úroveň ochrany pre účastníkov podujatí.
Jedným z hlavných pilierov novely je zavedenie dvoch typov verejných kultúrnych podujatí: bežné podujatia a podujatia s osobitným režimom. Podujatím s osobitným režimom sa bude rozumieť akcia, pri ktorej sa očakáva účasť najmenej päťtisíc ľudí v rovnakom čase na rovnakom mieste. Taktiež sem môžu patriť aj podujatia s nižším počtom účastníkov, ak to odôvodňujú konkrétne bezpečnostné okolnosti. Pre podujatia s osobitným režimom bude povinná odborná analýza bezpečnostných rizík. Jej cieľom je identifikovať možné hrozby, posúdiť ich pravdepodobnosť a potenciálne následky, a následne navrhnúť preventívne opatrenia a postup pre prípad mimoriadnej situácie, ako vysvetlil hovorca Neumann.
Bezpečnostný manažér a posilnená koordinácia
Návrh zákona zavádza aj novú pozíciu – bezpečnostného manažéra. Pôjde o odborne spôsobilú osobu, ktorá bude zodpovedná za plánovanie, koordináciu a riadenie všetkých bezpečnostných opatrení na podujatí.
Posilní sa aj koordinácia medzi rôznymi aktérmi. Nový koordinačný orgán vytvorí formálny mechanizmus spolupráce medzi organizátorom, obcou, Policajným zborom, Hasičským a záchranným zborom, poskytovateľmi zdravotnej záchrannej služby a ďalšími dotknutými subjektmi. Cieľom je zabezpečiť jednotné posúdenie bezpečnostných rizík, koordinovanú prípravu podujatia a prijatie primeraných bezpečnostných opatrení tak pred jeho začatím, ako aj počas jeho trvania, dodal Neumann.
Jasné kompetencie a prevencia
Jasnejšie sa majú upraviť aj kompetencie obcí a ďalších orgánov verejnej moci. Podľa hovorcu Neumanna má prerušenie alebo zákaz podujatia zostať krajným riešením pre prípady závažného porušenia zákonných povinností alebo bezprostredného ohrozenia života, zdravia, majetku či verejného poriadku. Súčasťou návrhu je aj modernizácia sankčného systému.
„Cieľom je, aby sa bezpečnosť neriešila až v momente vzniku problému, ale aby jej predchádzal systém prevencie, odborného posúdenia rizík a efektívnejšej spolupráce všetkých zainteresovaných strán. Zároveň je kľúčové zachovať priestor pre organizovanie kultúrnych podujatí bez zbytočnej administratívnej záťaže,“ uzavrel štátny tajomník Kaliňák. Nová legislatíva má tak priniesť vyvážený prístup, ktorý prioritizuje bezpečnosť, no zároveň podporuje rozvoj a dostupnosť kultúrnych zážitkov.