23°
Bratislava
Kallasová tlačí na členské štáty: Pošlite Ukrajine rakety Patriot, kým čaká na nové
Kallasová tlačí na členské štáty: Pošlite Ukrajine rakety Patriot, kým čaká na nové
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
BRUSEL / Európska únia sa musí rýchlejšie a efektívnejšie vyzbrojovať, aby splnila svoj cieľ obrannej pripravenosti do roku 2030. Po pondelkovom (28. 9.) zasadnutí ministrov obrany členských krajín v Bruseli to vyhlásila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Krajiny zároveň vyzvala, aby Ukrajine poskytli rakety pre systémy Patriot zo svojich zásob, kým Kyjev čaká na dodávky zo Spojených štátov.
Archívne video
Intenzívne útoky na Ukrajinu
Kallasová uviedla, že Európa potrebuje zásadnú zmenu v rozsahu a tempe investícií do obrany, rozvoja schopností, inovácií a priemyselných kapacít. Reagovala tak na prvú správu Európskej obrannej agentúry (EDA) o obrannej pripravenosti, ktorá bola predstavená na zasadnutí. O správe budú rokovať aj lídri krajín EÚ v polovici októbra na summite v Bruseli.
Kallasová zároveň zdôraznila potrebu ďalšej podpory pre Ukrajinu vo vojne proti Rusku. „V rámci pôžičky na podporu Ukrajiny sme už schválili plány nákupov v hodnote 28,3 miliardy eur, ktoré zahŕňajú aj nákup rakiet do systému Patriot z budúcej výroby v Spojených štátoch. Výroba rakiet však trvá a Kyjev potrebuje Patrioty už teraz,“ uviedla.
Jednou z možností je podľa nej, aby členské štáty a ďalší partneri poskytli Ukrajine rakety zo svojich vlastných zásob. Neskôr by ich mohli nahradiť dodávky financované z pôžičky na podporu Ukrajiny.
Ministri rokovali o núdzovom protokole
Ministri obrany rokovali aj o „núdzovom bezpečnostnom protokole“, ktorý vo svojom prejave o stave Únie 16. septembra načrtla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Po jeho aktivácii jedným členským štátom by sa zišli všetky členské štáty, aby skoordinovali európsku reakciu. Protokol má zároveň dopĺňať existujúce mechanizmy Severoatlantickej aliancie (NATO). „Bola to prvá, veľmi úvodná diskusia a potrebujeme o tom ďalej rokovať,“ uviedla Kallasová.
Kaja Kallasová
Kallasová kritizovala ruský postoj k rokovaniam
Šéfka diplomacie EÚ reagovala aj na rokovanie nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula s ruským ministrom zahraničných vecí Sergejom Lavrovom popri Valnom zhromaždení OSN. „Tieto rokovania ukazujú, že Rusko sa v skutočnosti vôbec nezaujíma o mier. Inak by sa k svojmu rokovaciemu partnerovi... takto nesprávalo,“ povedala v reakcii na Lavrovove posmešné vyjadrenia na adresu Nemecka po stretnutí.
Kallasová zároveň uviedla, že Rusko by malo zastavením útokov na civilistov preukázať svoju ochotu dosiahnuť mier. Následne by podľa nej mali o ukončení konfliktu rokovať priamo Rusko a Ukrajina. „Všetci ostatní môžu tento proces uľahčiť, ale napokon sa musia dohodnúť oni,“ poznamenala.
EÚ predĺžila mandáty dvoch misií
Členské štáty rokovali aj o situácii na Blízkom východe vrátane Hormuzského prielivu. Ministri zároveň rozhodli o predĺžení mandátov dvoch civilných misií do 30. júna 2027. Ide o pomocnú hraničnú misiu na priechode Rafah (EUBAM Rafah) medzi Pásmom Gazy a Egyptom a policajnú misiu na palestínskych územiach (EUPOL COPPS) so sídlom na Západnom brehu Jordánu.
Vojna na Ukrajine
Súvisiace články
Najčítanejšie správy
Odporúčame
