Vučič odstúpil z postu prezidenta Srbska. Chce byť premiérom

Vučič svoju rezignáciu oznámil v príhovore vysielanom srbskou stanicou RTS. Z funkcie odchádza po takmer dvoch rokoch rozsiahlych protivládnych protestov a krátko pred predčasnými parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 25. októbra. Informovala o tom agentúra TASR.

Počas svojho posledného dňa vo funkcii podľa vlastných slov rozhodol aj o amnestii a milosti pre 49 ľudí. Zároveň pripomenul, že do konca decembra sa musia v súlade s ústavou uskutočniť prezidentské voľby alebo aspoň ich prvé kolo.

Chválil hospodársky rast aj nové továrne

Po oznámení odstúpenia Vučič hodnotil svoje pôsobenie vo funkcii. Za jeden zo svojich úspechov označil výrazný rast hrubého domáceho produktu a rozšírenie cestnej siete. Tvrdí tiež, že počas jeho pôsobenia v Srbsku otvorili viac ako 300 tovární a výrobných prevádzok, zahraničných aj domácich.

„Slúžil som verne, čestne a poctivo,“ uviedol Vučič. Zdôraznil, že jeho cieľom zostáva zachovanie mieru a stability a že hospodársky rozvoj má byť aj naďalej najvyššou prioritou.

Podľa Vučiča Srbsko zároveň musí pokračovať v ceste európskej integrácie, no nemalo by pretrhnúť väzby so svojimi tradičnými východnými partnermi.

Hovoril o verejnom dlhu aj zahraničnej politike

Vučič poukázal aj na vývoj verejného dlhu. Keď sa podľa jeho slov v roku 2014 stal premiérom, jeho výška dosahovala 77 percent. V súčasnosti má verejný dlh podľa Vučiča predstavovať 43 percent HDP, zatiaľ čo priemer v Európskej únii je podľa neho 84,85 percenta.

Počas svojho pôsobenia Srbsko podľa neho čelilo viacerým vážnym výzvam vrátane pandémie ochorenia COVID-19 a vojny na Ukrajine.

Vučič zároveň dlhodobo udržiava vzťahy s viacerými mocnosťami. Srbsko sa usiluje o členstvo v Európskej únii, zároveň však zachováva úzke väzby s Ruskom a Čínou. Po ruskej invázii na Ukrajinu sa Belehrad nepripojil k západným sankciám voči Moskve, zároveň však opakovane podporil územnú celistvosť Ukrajiny.

K odstúpeniu prispeli aj rozsiahle protesty

Vučičova rezignácia prichádza po takmer dvoch rokoch rozsiahlych protivládnych demonštrácií. Tie sa začali po zrútení prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade v novembri 2024, pri ktorom zahynulo 16 ľudí. Pôvodne študentské protesty sa postupne rozšírili a namierili proti vláde a korupcii. Protestujúci požadovali okrem iného predčasné parlamentné voľby.

Vučič už v júni oznámil, že z funkcie prezidenta odstúpi, a v polovici septembra potvrdil, že rezignáciu podá 27. septembra.

Chce sa vrátiť ako premiér

Vučič do politiky vstúpil v 90. rokoch. V roku 1993 sa stal poslancom za Srbskú radikálnu stranu a v rokoch 1998 až 2000 pôsobil ako minister informácií vo vláde Slobodana Miloševiča. Neskôr sa od radikálov odklonil a v roku 2008 spoluzaložil Srbskú pokrokovú stranu.

Po odchode z prezidentského úradu chce pokračovať v politike. V predčasných parlamentných voľbách 25. októbra chce kandidovať na post premiéra a usilovať sa o návrat do čela výkonnej moci.

Vučič zároveň v príhovore poďakoval ľuďom, ktorí sa podľa neho postavili proti pokusom o rozvrátenie krajiny. „Nikdy nezabudnem na to, aké to bolo ťažké, ani na silu a odvahu, ktorú ste museli v týchto náročných časoch prejaviť,“ povedal.