Ministri vnútra krajín EÚ v Mníchove rokujú o migračnej politike, Slovensko chýba

„Cieľom Mníchovského migračného stretnutia je dosiahnuť ďalší politický pokrok pri napĺňaní spoločných cieľov mnohých členských štátov v oblasti európskej migračnej politiky: zabezpečenie silnej ochrany vonkajších hraníc, zníženie nelegálnej migrácie a efektívne vykonávanie návratov,“ ozrejmila Singerová.

Okrem Nemecka sú z členských krajín EÚ zastúpené Dánsko, Rakúsko, Holandsko, Grécko, Belgicko, Francúzsko, Taliansko, Írsko, Luxembursko, Malta, Poľsko, Švédsko, Česko a Litva. Na stretnutí sa zúčastnia aj Spojené kráľovstvo, Lichtenštajnsko a Švajčiarsko.

Prečítajte si tiež

Európa od A po Z: Europoslanci sa sporili aj pre migráciu. EÚ ide podľa Uhríka „do kytek“

Schôdzka má podľa nemeckého ministerstva poskytnúť impulz pre nadchádzajúce rokovania Rady EÚ pre spravodlivosť a vnútorné veci 1. októbra a Európskej rady 15. a 16. októbra. Účasť Británie má diskusiu doplniť o celoeurópsky a britský pohľad, doplnila pre TASR Singerová. Na otázku, či bolo Slovensko na stretnutie pozvané, hovorkyňa bezprostredne nereagovala.

Migračná kríza v Ceute ukázala potrebu zmien

V EÚ začal 12. júna platiť Pakt o migrácii a azyle, ktorý má prispieť k účinnejšiemu riadeniu migrácie a vytvoriť spoločný európsky azylový systém. Po migračnej kríze v španielskej exkláve Ceuta na severe Afriky z konca júla sa však začalo hovoriť o potrebe jeho zmien.

Ministri vnútra a ďalší predstavitelia krajín chcú v Mníchove diskutovať o možných úpravách migračného paktu. Podľa dokumentu, do ktorého nahliadol portál Euractiv.com, bude jednou z hlavných tém výzva pre Európsku komisiu, aby do polovice roka 2027 predložila legislatívny balík zameraný na zjednodušenie migračných pravidiel.

Prečítajte si tiež

Európska únia reaguje na migračné výzvy: Nové návrhy na posilnenie hraníc

Členské štáty EÚ zároveň v lete podporili ďalšie sprísnenie pravidiel v oblasti migrácie vrátane vytvorenia tzv. návratových centier mimo EÚ. Niekoľko štátov túto možnosť už skúma a rokuje s krajinami z Afriky.

Diskusia sa zároveň odohráva v čase, keď Európska komisia pripravuje zmeny týkajúce sa Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže (Frontex). Agentúra by mala pravdepodobne získať širší mandát na spoluprácu s krajinami mimo EÚ, väčšiu úlohu pri návratových operáciách a rozšírené právomoci pri monitorovaní dezinformácií šírených na sociálnych sieťach.

Výzva na zavedenie zrýchlených procesov

Nemecký minister vnútra Alexander Dobrindt dnes vyzval na zavedenie zrýchlených procesov vyhostenia a repatriácie v súvislosti s hromadnými prekračovaniami hraníc, aké sa odohrali koncom júla v španielskej exkláve Ceuta. Jeho apel prichádza uprostred stupňujúcej sa diskusie o efektívnosti súčasných mechanizmov.

Minister Dobrindt svoje stanovisko prezentoval na úvod stretnutia v Mníchove, kde sa zišli jeho rezortní kolegovia z celej Európskej únie, ako aj európsky komisár pre vnútorné záležitosti a migráciu Magnus Brunner. Zdôraznil potrebu „nového európskeho mechanizmu na riešenie migračných kríz“, pričom poukázal na opakujúce sa výnimočné situácie na vonkajších hraniciach EÚ, podobné tej, ktorá sa odohrala v Ceute. Podľa Dobrindta tieto rozsiahle príchody nie sú vyvolané humanitárnymi krízami, ale „dezinformáciami“.

Zrýchlené repatriácie a úloha Frontexu

Nemecký minister vyzval konkrétne na zavedenie zrýchleného postupu repatriácie v prípadoch, keď úrady identifikujú výnimočnú situáciu, ktorá nesúvisí s humanitárnymi dôvodmi. V takýchto scenároch by podľa neho mala byť kľúčová aj podpora európskej agentúry na ochranu hraníc Frontex, a to formou vyslania jednotky rýchleho nasadenia do 24 hodín od zistenia situácie.

Ceuta ako príklad eskalácie

Práve situácia v španielskej exkláve Ceuta na severe Afriky na konci júla poslúžila ministrovi Dobrindtovi ako ilustratívny príklad. Do tohto územia nelegálne preniklo cez more a po súši z Maroka sedem až osemdesiattisíc ľudí. Značná časť z nich sa síce v priebehu nasledujúcich dní dobrovoľne vrátila, avšak približne 12 000 osôb tam naďalej zostáva.

Protesty v Madride a tlak na vládu

Dianie okolo migračnej krízy v Ceute vyvolalo silnú odozvu aj v španielskom hlavnom meste. Tisíce ľudí v Madride v ten istý deň protestovali proti postupu španielskej ľavicovej vlády. Demonštranti ju obviňovali z nedostatočnej ochrany hraníc krajiny a požadovali predčasné parlamentné voľby. Najbližšie riadne voľby sú pritom naplánované až na august 2027.