Údeniny a spracované mäso: Aký je ich skutočný vplyv na riziko rakoviny žalúdka a pažeráka?

Už niekoľko rokov sa vedci snažia rozlúsknuť zložitú spleť súvislostí medzi stravovacími návykmi a rizikom vzniku rôznych druhov rakoviny. Nová rozsiahla štúdia publikovaná v prestížnom odbornom časopise International Journal of Cancer naznačuje, že pravidelná konzumácia spracovaného mäsa, ako sú údeniny, je spojená so zvýšeným rizikom vzniku adenokarcinómov žalúdka a pažeráka. Výskum analyzoval dáta od státisícov ľudí a priniesol detailné zistenia o potenciálnom vplyve stravovacích návykov na tieto typy rakoviny. Hoci vedci už dlhšie skúmajú vplyv stravovacích návykov na zdravie, tento rozsiahly výskum sa konkrétne zameral na adenokarcinómy a priniesol podrobnejšie zistenia.

+6 fotiek

Mäso

​Sledovanie tisícok ľudí

Tieto zhubné nádory, ako vysvetľuje portál Science Alert, vznikajú zo žľazových buniek a ich výskyt môže byť ovplyvnený aj našou stravou, najmä konzumáciou spracovaného mäsa. Výskumný tím analyzoval rozsiahle dáta od vyše 450-tisíc ľudí, ktorí boli súčasťou dlhodobého zdravotníckeho výskumného projektu. Účastníkov sledovali po dobu priemerne 14,1 roka, pričom zhromažďovali informácie o ich stravovacích návykoch a zaznamenávali prípadný výskyt nádorových ochorení. Tento rozsiahly súbor dát umožnil vedcom detailne preskúmať potenciálne súvislosti.

Kľúčové zistenia: Spracované mäso je v centre pozornosti

Pri analýze údajov vedci zaznamenali najvýraznejšiu súvislosť v prípade spracovaného mäsa. Do tejto kategórie patria mäsové výrobky, ktoré prešli procesmi ako údenie, solenie, fermentovanie či konzervovanie – teda napríklad údeniny, párky, slanina alebo šunky. Výsledky štúdie ukázali, že každých ďalších 30 gramov spracovaného mäsa skonzumovaných denne bolo spojených s o 9 percent vyšším rizikom vzniku rakoviny žalúdka. Ešte výraznejší nárast rizika sa preukázal v prípade adenokarcinómu pažeráka, kde riziko stúplo o 13 percent. Autori štúdie k tomu dodávajú: „Vyššia konzumácia spracovaného mäsa bola spojená so zvýšeným rizikom rakoviny žalúdka, najmä črevného typu rakoviny žalúdka, a adenokarcinómu pažeráka.“

Prečítajte si tiež

Rakovina hrubého čreva: Vyššie riziko vzniku u mladých do 45 rokov môžu odhaliť bežné krvné testy!

​Prečo práve spracované mäso? Možné mechanizmy

Čo môže stáť za týmito zisteniami? Vedci spomenuli niekoľko možných mechanizmov. Pri spracovaní a príprave mäsa sa totiž môžu vytvárať látky, ktoré sú známe svojou schopnosťou poškodzovať DNA a zvyšovať oxidačný stres v bunkách. Dôležitú úlohu môže hrať aj vyšší obsah soli v spracovanom mäse. Podľa autorov štúdie môže soľ dráždiť žalúdočnú sliznicu, čo prispieva k jej poškodeniu a zápalovým procesom. Významný vplyv na konečný produkt a jeho potenciálne účinky môžu mať aj samotné metódy spracovania a skladovania mäsa.

Prekvapivý pohľad na biele mäso

Okrem spracovaného mäsa sa výskumníci zamerali aj na konzumáciu nespracovaného červeného a bieleho mäsa. Zatiaľ čo v prípade nespracovaného červeného mäsa sa v tejto štúdii nepreukázala významná súvislosť so sledovanými typmi rakoviny, biele mäso prinieslo prekvapivé výsledky. U žien bolo zvýšenie konzumácie bieleho mäsa o každých 20 gramov denne spojené s o 20 percent vyšším rizikom rakoviny v dolnej a strednej časti žalúdka. Zaujímavosťou je, že u mužov vedci takúto súvislosť nezaznamenali. Autori k týmto zisteniam dodávajú: „Hoci sa biele mäso často považuje za zdravšie ako červené alebo spracované mäso, potenciálne riziká rakoviny v dôsledku metabolizmu bielkovín, zmien mikrobioty a spôsobov prípravy si zaslúžia ďalší výskum.“

Prečítajte si tiež

V mrazených kurčatách našli pesticíd. Na Slovensko ich doviezli vyše pol tony

​Dôležité upozornenia a ďalší výskum

Je dôležité zdôrazniť, že prezentované zistenia je potrebné interpretovať s opatrnosťou a považovať ich za podklad pre ďalší výskum. Hoci išlo o rozsiahly projekt s dlhým obdobím sledovania, štúdia sama o sebe neposkytuje priamy dôkaz, že konzumácia mäsa priamo spôsobuje rakovinu. Ide o štatistické súvislosti, nie o priamu kauzalitu. Ďalším faktorom je, že stravovacie návyky účastníkov boli vyhodnotené len na začiatku výskumu. Nie je isté, či ľudia konzumovali rovnaké množstvo mäsa aj v nasledujúcich rokoch sledovania.